Z   

 

 

 

zima - 1. astronomická zima trvá na severnej pologuli od zimného slnovratu (21. alebo 22. decembra) do jarnej rovnodennosti (20. alebo 21. marca); 2. klimatologická (meteorologická) zima začína 1. decembrom a končí 28. (29.) februárom.  Meteorologická zima je definovaná aj na základe prevládajúcej zimnej cirkulácie (zvýraznenie teplotného a tlakového gradientu). Niektorí autori za zimu považujú aj obdobie s priemernými dennými teplotami 5 °C a nižšími, resp. obdobie s trvaním minimálnej dennej teploty pod 0 °C a pod. 

 

zmena klímy - pod týmto termínom dnes rozumieme antropogénne podmienenú zmenu klímy, ktorá je spôsobená rastom prirodzeného skleníkového efektu atmosféry od začiatku priemyselnej revolúcie (približne od roku 1750 n.l.). Pod zmenami klímy prirodzeného charakteru rozumieme zmeny v minulých geologických dobách Zeme (milióny až stovky miliónov rokov), ľadové doby (desaťtisíce až milióny rokov), sekulárne zmeny (stovky rokov), niekedy aj nízkofrekvečné kolísanie klímy (desiatky rokov). 

V klimatickom systéme Zeme prebiehajú ako pozitívne, tak aj negatívne spätné väzby. Dobrým príkladom na ich vysvetlenie je vodná para, ak stúpa teplota, stúpa aj objem vodnej pary v atmosfére. Vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn, čo spôsobuje väčšie otepľovanie a teda aj neustále zvyšovanie objemu vodnej pary. Môžeme teda hovoriť o pozitívnej spätnej väzbe. Príkladom negatívnej spätnej väzby sú zase oblaky – viac vodnej pary spôsobuje viac oblakov, ktoré odrážajú slnečné žiarenie (oblaky odrážajú asi 78 % slnečného žiarenia), čo zase spôsobuje ochladzujúci efekt. Vodná para tak môže mať spôsobovať ako otepľujúci, tak aj ochladzujúci efekt. Iným príkladom pozitívnej spätnej väzby býva uvádzaný vzťah medzi teplotou vzduchu a rozsahom polárneho zaľadnenia. Pokles teploty vzduchu môže znamenať zväčšenie rozsahu snehovej a ľadovej pokrývky, čo vedie k výraznejšej schopnosti zemského povrchu odrážať slnečné žiarenie a teda k ďalšiemu poklesu teploty vzduchu v okolí. Platí to aj naopak, zmenšenie rozsahu snehovej a ľadovej pokrývky spôsobuje zníženie albeda (zemský povrch môže absorbovať viac slnečného žiarenia), čo spôsobuje ďalšie všeobecné zvyšovanie teploty vzduchu. Pozitívne spätné väzby spôsobujú nestabilitu klimatického systému Zeme.

 

                  

            Obr.11  Príklady klimatických spätných väzieb  In: Vedecký sprievodca skepticizmom voči globálnemu otepľovaniu

 

Súčasná antropogénne podmienená klimatická zmena súvisí s prírastkom  CO2 v atmosfére. Je jednoznačne spôsobená ľudskou činnosťou (najmä spaľovaním fosílneho uhlíka). Civilizácia do atmosféry emituje aj iné skleníkové plyny, napríklad CH4 a tiež halokarbóny (freóny a halóny). Pretože  skleníkové plyny sú radiačne aktívne (pohlcujú dlhovlnné žiarenie odrazené od zeme a zohrievajú tak atmosféru), dá sa ich rastúca koncentrácia vyjadriť ako radiačné zosilnenie. Vplyv ľudskej činnosti v prepočítaní na prírastok toku energie v klimatickom systéme Zeme je od roku 1750 asi 8 násobne väčší než vplyv zmien slnečného žiarenia.

Biosféra absorbuje z atmosféry za rok asi 210 miliárd ton uhlíka na tvorbu biomasy, zároveň sa asi 209,5 miliardy ton za rok uvoľní do atmosféry "dýchaním" rastlín a živočíchov a rozpadom biomasy; asi 0,5 miliardy ton uhlíka ročne sa takmer natrvalo uloží do fosílnych zásobníkov pod zemský povrch a na morské dno; 0,5 miliardy ton uhlíka sa ročne v priemere uvoľní do atmosféry vulkanickou činnosťou a tektonickými procesmi (všetko ako CO2). Pri takýchto podmienkach je koncentrácia CO2 v atmosfére viac-menej stabilná (okolo 280 ppm v posledných 12 tisíc rokoch do roku 1800). Malé kolísania koncentrácie CO2 v atmosfére (od 270 do 290 ppm) boli v minulosti spôsobené najmä kolísaním teploty povrchových vôd oceánov. Veľké pleistocénne kolísanie CO2 v atmosfére (od 100 do 300 ppm) bolo spôsobené striedaním štvrtohorných ľadových a medziľadových dôb. Približne od roku 1800 začala stúpať koncentrácia CO2 v atmosfére najmä vplyvom využívania fosílneho uhlíka, v súčasnosti dosahuje úroveň 411 ppm. Civilizácia emituje do atmosféry v súčasnosti asi 10 miliárd ton fosílneho uhlíka ročne. 

Človek do atmosféry v súčasnosti uvoľňuje ročne asi 10 miliárd ton uhlíka, z toho oceány absorbujú 1/4 vyprodukovaných emisií CO2 (2,4 miliardy), ďalšiu štvrtinu pohlcuje globálna biosféra (3,2 miliardy) a približne polovica (4,7 miliardy) zostáva v atmosfére.
 

zmrznutý dážď -  zrážky, ktoré sa skladajú z priehľadných ľadových zŕn. Vznikajú zmrznutím ľadových kvapiek alebo snehových  vločiek. ktoré sa počas svojho pádu takmer rozpustili  a znovu zamrzli. Ľadové zrná zmrznutého dažďa majú obyčajne guľovitý alebo nepravidelný, výnimočne kužeľovitý tvar. Ich priemer je menší ako 5 mm. Zmrznutý dážď padá iba v zimnom období za mierneho mrazu.

 

zrážkomer je valcovitá nádoba z oceľového plechu s kónusovým dnom. Zachytené tekuté zrážky sa cez lievik privádzajú do zbernej nádoby v spodnej často zrážkomeru. Ku kompletnému zrážkomeru patrí sklená kalibrovaná odmerka na meranie množstva zachytených zrážok.

 

zrážkomerná stanica meria množstvo napadnutých zrážok, výšku a vodnú hodnotu snehovej pokrývky, iné meteorologické charakteristiky (teplota vzduchu, rýchlosť vetra a pod.) sa na nej nepozorujú, pozorovanie meteorologických javov (búrka, hmla, námraza a pod.) je dobrovoľné. Zoznam zrážkomerných staníc nájdete na  stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu.

 

živelná udalosť - za živelné udalosti sa zvyčajne hovorovo označujú extrémne a mimoriadne prejavy počasia. Živelná udalosť nie je v meteorologickej a klimatologickej terminológii definovaná (nie je odborným termínom), o "živelných udalostiach" sa dnes hovorí hlavne v médiách a poisťovníctve.