T

 

 

teplý front - je rozhranie medzi studeným a teplým vzduchom, ktoré sa pohybuje smerom k studenému vzduchu (studený vzduch pred teplým ustupuje). Teplý front je naklonený v smere jeho postupu, pričom ľahší teplý vzduch pomaly vystupuje nad ustupujúci klin ťažšieho studeného vzduchu. V súvislosti s výstupnými pohybmi teplejšieho vzduchu prichádza ku kondenzácii vodnej pary, preto sa na teplom fronte vytvára mohutný systém vrstevnatej oblačnosti, ktorá siaha stovky kilometrov pre frontálnou čiarou.

Prvým príznakom blížiaceho sa teplého frontu je vysoká oblačnosť (cirrus, riasy), oblaky postupne hustnú (altostratus, nimbostartus). Počas zimy sa teplý font často prejavuje najskôr tuhými zrážkami (snežením), ktoré v nížinách prechádzajú do dažďa. S blížiacim sa studeným frontom sa znižuje dohľadnosť a klesá tlak vzduchu.

Teplý front má výraznejšie prejavy v zimnom období, pričom pri jeho prechode sa môže pri výdatných snehových zrážkach vytvoriť hrubá snehová pokrývka. Podrobnejšie v prílohe č. 9 (S. P. Chromov, 1937) 

 

     

                                                      Obr. 7  Teplý front (podľa Bergerona)

 

 

teplý polrok - za teplý polrok v klimatológii považujeme obdobie apríl až september

 

termínové meteorologické pozorovania sa vykonávajú o 7., 14. a 21. hodine stredoeurópskeho času. Počas nich pozorovateľ z meteorologických prístrojov odčítava teplotné charakteristiky, vietor, oblačnosť, zaznamenáva meteorologické javy a pod.

 

tlaková níž - cyklóna alebo tlaková depresia je veľký vír, do ktorého priteká vzduchu zo všetkých strán. Tento prítok nie je priamočiary, ale špirálovitý vplyvom vychyľujúceho účinku zemskej rotácie a trenia vzduchu o zemský povrch. Pretože vzduch sa v strede tlakovej níže nemôže hromadiť, vystupuje nahor.

Tlaková níž vzniká na rozhraní vzduchových hmôt, napr. v južnej časti od rozhrania je tropický vzduch, v severnej časti chladnejší polárny vzduch. Rozhranie sa postupne začína vlniť. Ak je vlnivý pohyb rytmický, po nejakom čase ustáva. Ak je však nerovnomerný, studený vzduch sa vylieva čoraz hlbšie na juh, naopak teplý vzduch vzduch smeruje stále viac na sever. Vzniká tak prvý impulz k rotačnému pohybu vzduchu. Vzduch v tlakovej níži prúdi na severnej pologuli  proti smeru hodinových ručičiek. Vytvorí sa stred níže, ktorá sa stále prehlbuje, až vznikne obrovský vzdušný vír, ktorý má niekedy rozmer až niekoľko tisíc kilometrov.

Stred tlakovej níže sa zvyčajne presúva rýchlosťou 40 až 50 km/h. Pretože v strede tlakovej níže je najnižší tlak, smeruje prúdenie vzduchu od vyššieho tlaku na jej okraji k nižšiemu v jej strede. Ak tlak klesá v blízkosti stredu tlakovej níže, hovoríme o jej prehlbovaní, t.j. o štádiu rozvoja. Ak tlak v jej strede stúpa, hovoríme o vyplňovaní tlakovej níže, ktorá končí úplným zánikom tohto tlakového útvaru.

Časť tlakovej níže, ktorá sa nachádza zvyčajne na jej južnej strane, sa nazýva teplý sektor cyklóny. Je ohraničený teplým a studeným frontom. Je to najteplejšia časť tlakovej níže. Teplý sektor je obkolesený studeným vzduchom.

.              

                                                    Obr. 8  Model tlakovej níže (podľa Bergerona)

 

Počasie v tlakovej níži závisí ako na jej vývojovom štádiu, tak aj na ročnej dobe. V lete býva cyklonálne počasie pomerne chladné, tlaková níž teda prináša ochladenie. V zime je naopak v tlakovej níži pomerne teplé počasie. Počasie sa  líši aj v jednotlivých častiach cyklóny. Na jej prednej strane zvykne od juhu prúdiť teplejší vzduch, na jej zadnej strane od severu studený vzduch. Atmosférické zrážky sa väčšinou vyskytujú na atmosférických frontoch, ktoré bývajú s tlakovou nížou spojené. Cyklóna nevzniká väčšinou samostatne, ale býva často tvorená tzv. "rodinou cyklón", ktoré po sebe nasledujú. Podrobnejšie v prílohe č. 10 (S. P. Chromov, 1937) 

 

tlaková výš - alebo anticyklóna je tlakový útvar, resp. oblasť s vyšším tlakom vzduchu, pričom od jej okrajov smerom k stredu tlak stúpa. Prúdenie vzduchu v anticyklóne je opačné ako v tlakovej níži. Na severnej pologuli prúdi vzduch vplyvom zemskej rotácie v smere pohybu hodinových ručičiek, pričom tečie zo stredu s vyšším tlakom k okrajom s nižším tlakom. Na miesto odtekajúceho vzduchu v centrálnej časti anticyklóny zostupuje z výšky nový vzduch. Zostupné pohyby spôsobujú, že v tlakových výšach (hlavne v ich stredoch) zvyčajne prevláda jasné, alebo len málo oblačné počasie, väčšinou bez zrážok so slabým vetrom alebo bezvetrím. Atmosférické fronty sa v tlakových výšach rozpadávajú a postupujú zväčša po ich okraji. Teplý vzduch v anticyklónach prúdi hlavne na ich zadnej strane, na prednej strane, naopak, prúdi studený vzduch (v tlakovej níži sú pomery opačné).

V lete býva pri tlakových výšach zvyčajne slnečné, suché a teplé počasie, pretože v priebehu dňa prichádza k intenzívnemu ohrievaniu zemského povrchu a priľahlých vrstiev ovzdušia slnečným žiarením. Zároveň však počas jasných nocí prichádza k ochladzovaniu zemského povrchu vplyvom tepelného vyžarovania. Ochladzovanie ovzdušia závisí od radiačnej a tepelnej bilancie zemského povrchu.

V zimnom období je anticyklonálne počasie pomerne chladné a mrazivé, preto tlakové výše prinášajú ochladenie. Najsilnejšie mrazy bývajú v centrálnych častiach anticyklóny. V dôsledku silného vyžarovania tepla od zemského povrchu prichádza k prízemným inverziám teploty, naopak na horách býva nad inverziou  teplé a slnečné počasie.

Z anticyklón sú najznámejšie subtropické, napríklad azorská tlaková výš, ktoré sú kvázistacionárne. Zvyknú zotrvávať na jednom mieste a pohybujú sa len veľmi pomaly. Občas sa od nich oddeľujú jadrá vysokého tlaku vzduchu, ktoré putujú nad pevninu. Polárne kontinentálne anticyklóny sú tvorené studeným vzduchom. Sú to napríklad sibírska tlaková výš, alebo anticyklóna nad Aljaškou a Kanadou. Podrobnejšie v prílohe č. 11 (S. P. Chromov, 1937) 

 

tornádo je mohutný rotujúci vzdušný vír s vertikálnou osou otáčania v tvare lievika alebo chobota, ktorý je hornou časťou spojený s kumulovitým oblakom, v spodnej časti sa dotýka zemského povrchu. Vzniká pri silných búrkach a ojedinele sa vyskytuje aj v našich zemepisných šírkach. Vďaka modernej záznamovej technike býva častejšie zdokumentovaný, než tomu bolo v minulosti, keď sa tornádo považovala skôr za “exotický jav” (v minulosti sa pre tornádo volilo aj označenie "tromba"). Tornáda však u nás nedosahujú takú intenzitu ako napr. v USA a nespôsobujú preto ani také veľké materiálne škody. Niekedy sa mylne zamieňa s hurikánom (označenie pre štvrté štádium tropickej cyklóny). Hurikány sa u nás nevyskytujú.