R

 

 

 

radiačná a tepelná bilancia zemského povrchu – celkovú tepelnú bilanciu zemského povrchu R_b vyjadrujeme ako rozdiel absorbovaného slnečného žiarenia a efektívneho vyžarovania, t.j.

 

R_b = J_G (1 - A) – F,

 

kde Rb je radiačná bilancia, J_G množstvo rozptýleného slnečného žiarenia, A je albedo, F je efektívne vyžarovanie.

Počas dňa zvyčajne prevažuje príkon slnečného žiarenia nad stratami vyžarovania a radiačná bilancia je kladná. V noci, keď chýba slnečné žiarenie, nadobúda radiačná bilancia záporné hodnoty. Prechod od záporných hodnôt radiačnej bilancie ku kladným však nenastáva presne pri východe alebo západe Slnka, ale najčastejšie pri výške Slnka 10-15 ° nad obzorom, teda v období vrcholiacej zimy môže trvať záporná radiačná bilancia počas celého dňa. Pri snehovej pokrývke radiačná bilancia nadobúda kladné hodnoty len pri výške Slnka nad obzorom 20-25 °, pretože pri veľkom albede sú hodnoty pohlteného globálneho žiarenia malé.

Teplo, ktoré zemský povrch získava pri kladnej radiačnej bilancii sa vo vzduchu turbulentne premiešava (od zemského povrchu smerom hore), je spotrebovávané pri procese vyparovania vody z pôdy a vodných plôch (latentné teplo vyparovania) a je odvádzané do hlbších vrstiev pôdy, alebo je akumulované v objektoch na zemskom povrchu (budovy a pod.).

V nočných hodinách, keď je radiačná bilancia záporná, sú tepelné straty spôsobené vyžarovaním čiastočne kompenzované prívodom tepla z hlbších vrstiev pôdy, k čomu sa pridružuje aj uvoľňovanie tepla pri kondenzácii, resp. zamŕzaním vody na zemskom povrchu (rosa, inovať). V meste býva v noci nezanedbateľným faktorom aj uvoľňovanie naakumulovaného tepla v priebehu dňa (teplo sa v budovách akumuluje vplyvom absorbovaného slnečného žiarenia počas dňa).

 

rekordné hodnoty meteorologických prvkov (namerané hodnoty v rámci svetovej klímy)

(sú uvedené na stránke  Historické rekordy klimatologických charakteristík )

 

rosný bod - označuje teplotu, pri ktorej vzduch dosahuje stavu nasýtenia a vodná para v ňom obsiahnutá začína kondenzovať. Inými slovami je to teplota, na ktorú by sa musel vzduch pri nezmenenom obsahu vodnej pary bez zmenu tlaku vzduchu ochladiť, aby množstvo pary v ňom obsiahnuté, stačilo na jeho nasýtenie. Pretože vzduch môže pri určitej teplote absorbovať len určité množstvo vodnej pary, pri ochladení pod rosný bod začína "prebytočná" vodná para kondenzovať a chladné predmety sa pokrývajú vylúčenou vodou a orosia sa. Takto vzniká nielen rosa, ale ja hmla, oblaky a pod.