O 

 

 

občiansky súmrak nastáva bezprostredne po západe slnka. Počas občianskeho súmraku možno čítať text s drobnými písmenami a vykonávať práce vyžadujúce denné svetlo. Po jeho skončení sa začína nautický súmrak, kedy možno ešte pozorovať obrysy predmetov a v prípade jasnej oblohy  možno vidieť najjasnejšie hviezdy. 

 

oblačnosť vyjadruje stupeň pokrytia oblohy oblakmi, pričom charakterizuje nielen celkový ráz počasia, ale nepriamo udáva aj trvanie slnečného svitu. Oblačnosť má zároveň veľký význam pre tepelnú bilanciu zemského povrchu. V synoptickej meteorológii sa oblačnosť vyjadruje v osminách. Pre jednotlivé stupne oblačnosti sa používajú tieto označenia:

 

oblačnosť v osminách                          slovné označenie                        

         0 až 1                                              jasno

            2                                                  takmer jasno

            3                                                  malá oblačnosť

            4                                                  polojasno, polooblačno (v závislosti od hustoty oblačnosti)

         5 až 6                                              oblačno

             7                                                 takmer zamračené

             8                                                 zamračené                                

 

 

oblak - viditeľná sústava častíc vody alebo kryštálikov ľadu v atmosfére. Za oblak sa považuje aj hmla, ktorá sa dotýka zemského povrchu. Oblaky sú výsledkom kondenzácie vodnej pary v ovzduší. Oblaky sú v ustavičnom vývoji, nepretržite vznikajú a vyparujú sa. Oblak je len prechodne viditeľnou časťou celkovej hmoty vody, ktorá sa podieľa na atmosférických procesoch.

V miernych zemepisných šírkach sa oblaky vyskytujú približne do výšky 13 km. Podľa výšky rozlišujeme tri druhy oblačnosti:

1. nízka oblačnosť, resp. nízke oblaky (od povrchu zeme do výšky 2 km) - stratus, stratocumulus

2. stredná oblačnosť, resp. stredné oblaky (2 až 7 km) - altocumulus, altostratus

3. vysoká oblačnosť, resp. vysoké oblaky (5 až 13 km) - cirrus, cirrostratus, cirrocumulus 

Rozpoznávame ešte oblaky vertikálneho vývoja, ktoré zasahujú do viacerých vrstiev - nimbostratus, cumulus, cumulonimbus

    

                                   Obr. 4  Druhy oblakov podľa výšky (In: Malý průvodce meteorologií, 1989)

 

 

oklúzny front - je zložený front, ktorý vzniká spojením studeného frontu s teplým frontom.  Studený front postupuje rýchlejšie než teplý front, preto ho často dostihne. Pri zemskom povrchu sa tak studený vzduch, ktorý postupuje za studeným frontom spojí so studeným vzduchom postupujúcim pred teplým frontom, pričom teplý vzduch je vytlačený do výšky. Ak bol studený vzduch prenikajúci za studeným frontom teplejší, než studený vzduch, ktorý ustupuje pred teplým frontom, vzniká oklúzny front, ktorý má charakter teplého frontu (teplá oklúzia). Ak bol však studený vzduch za studeným frontom chladnejší, než studený vzduch pred teplým frontom, vzniká oklúzny front, ktorý má charakter studeného frontu (studená oklúzia). Táto situácia sa vyskytuje najmä v lete. Podrobnejšie v prílohe č. 7 (S. P. Chromov, 1937)

             

                                            Obr. 5  Oklúzny front podľa Bergerona (studená oklúzia)

 

ombrograf je prístroj zaznamenávajúci časový priebeh atmosférických zrážok. Prístroj môže byť v činnosti iba vtedy, ak na stanici nie sú mrazy, na jeseň a v zime býva mimo prevádzky. Nenachádza sa na zrážkomerných staniciach.

 

osuheľ je kryštalická usadenina ľadových častíc, ktorá má najčastejšie tvar šupín, ihličiek, peria alebo vejárikov, vzniká sublimáciou vodnej pary.