N

 

 

 

námraza je zrnitá usadenina obyčajne biela, skladajúca sa z ľadových zrniek a kryštálikov. Námraza (zrnitá námraza) vzniká rýchlym zamrznutím podchladenej vody. Kvapôčky hmly alebo oblaku zamŕzajú viac menej jednotlivo, takže medzi nimi zostávajú medzery. Námraza sa usadzuje na povrchu predmetov umiestnených na zemskom povrchu alebo v jeho blízkosti. a to najmä na stranách obrátených proti vetru. Na náveterných stranách môže usadenina narastať do hrubých vrstiev. Námraza je pomerne priľnavá, avšak môžeme ju od predmetu na ktorom sa vytvára odtrhnúť. Jednotlivé časti námrazy sa oddeľujú od seba ľahšie pri nižších teplotách (trsy sú krehkejšie). Pri zvyšovaní teploty a narastaní veľkosti vodných kvapôčok (hustnutie hmly) sa končí proces vzniku zrnitej námrazy a začína sa tvoriť priesvitná námraza.  Priesvitná námraza sa na rozdiel od zrnitej námrazy vytvára pri pomalom zamŕzaní podchladených vodných kvapôčok hmly alebo oblaku. Voda pritom ešte stačí pred zamrznutím preniknúť do medzierok medzi zrnkami ľadu. Od predmetu, na ktorom sa vytvorila ju môžeme oddeliť iba rozbitím alebo roztopením. Ak trvajú priaznivé podmienky pre vznik námrazy (najmä priesvitnej) dlhší čas, môže sa táto zväčšiť do takých hrubých vrstiev, že svojou váhou láme vetvy stromov, trhá elektrické vedenie.  

 

nemerateľné množstvo zrážok je úhrn zrážok menší ako 0,1 mm.

 

nesúvislá snehová pokrývka - sneh alebo topiaci sa sneh (s ľadom alebo bez ľadu), ktorý pokrýva pôdu na pozemku stanice a v jej najbližšom okolí menej ako z polovice.

 

normál je jednou z klimatologických charakteristík, je vypočítaný na základe 30 ročného neprerušeného radu meteorologických pozorovaní. Za štandardný klimatologický normál sa podľa odporúčania Svetovej meteorologickej organizácie považujú priemery meteorologických prvkov z tridsaťročných intervalov (1901-1930, 1931-1960, 1961-1990).

 

nová snehová pokrývka sa na zrážkomerných staniciach meria o 7. hodine ráno, na základných a doplnkových staniciach aj o 14. a 21. hodine. Výška novonapadnutého snehu sa meria na mieste, kde ho nenarušil vietor. Výška napadnutého snehu sa od posledného merania zisťuje na snehomernej doštičke s rozmermi 30 x 30 cm pomocou špeciálneho pravítka dlhého od 30 do 50 cm. Od snehu očistená doštička sa položí na snehovú vrstvu a ľahko zatlačí tak, aby jej horná plocha bola v rovnakej úrovni so snehovou pokrývkou. Ak na stanici neleží súvislá snehová pokrývka, snehomerná doštička sa kladie priamo na pôdu v blízkosti snehomernej tyče. Miesto, kde je doštička položená, sa označí palicou.

Kým pod výškou celkovej snehovej pokrývky rozumieme výšku starej a novej snehovej pokrývky (meria sa o 7. hodine ráno), výška nového snehu sa meria od posledného merania, pričom sneh sa vždy odstraňuje pri každom pozorovacom termíne. Suma výšok novej snehovej pokrývky je vlastne súčet výšok novej snehovej pokrývky za stanovené obdobie merané opísanou metodikou.