leto - 1. astronomické leto trvá na severnej pologuli od letného slnovratu (21. júna) do jesennej rovnodennosti (od 21. septembra do 23. septembra); 2. klimatologické leto začína 1. júnom a končí 31. augustom. Klimatologické leto je definované na základe prevládajúcej letnej cirkulácie. Niektorí autori za leto považujú aj obdobie s priemernými dennými teplotami 15 °C a vyššími.

línia (čiara) instability - silné búrky sformované do rady vedľa seba v teplom sektore tlakovej níže. Postupujú pred studeným frontom v oblasti vrcholiaceho prílevu teplého vzduchu. Búrky sú tu rozmiestnené v tzv. multicelách, ktorých formácia má tvar línie. Prechod týchto búrok však neznamená zmenu počasia, aké sa odohráva na frontálnom rozhraní.

ľadovica je kompaktná ľadová usadenina, obyčajne priehľadná, ktorá v podobe súvislej ľadovej vrstvy pokrýva povrch zeme a predmetov. Vzniká zamrznutím podchladených dažďových kvapiek alebo mrholenia. Ľadovica sa tvorí pomalým zamŕzaním podchladenej vody. Dopadajúce kvapky podchladeného dažďa alebo mrholenia stačia pred zamrznutím zaplniť medzierky medzi ľadovými zrnkami a splynúť s nimi. Tak vzniká súvislý ľadový obal, prípadne i s menšími cencúľmi na tých častiach povrchu predmetov, ktoré sú vystavené zrážkam. Ľadová vrstva je číra, bez viditeľnej vnútornej štruktúry a pokrýva celé teleso. Nemôžeme ju odtrhnúť od telesa na ktorom je usadená, pretože vrstva ľadu ho úplne obklopuje. Najintenzívnejšia ľadovica sa tvorí vtedy, ak podchladené vodné kvapky padajú na predmety, ktorých teplota je mierne pod nulou. Ľadovica sa vyskytuje na zemi alebo na predmetoch umiestnených na zemskom povrchu alebo v jeho blízkosti. obyčajne pri teplotách vzduchu 0° C až -3 °C a je sprievodným javom mrznúceho mrholenia alebo mrznúceho dažďa. Za vetra a dlhšie trvajúcich podmienok pre vznik ľadovice dosahuje hrúbka ľadovej vrstvy niekoľko cm. Váha ľadu je potom taká veľká, že láme konáre aj celé stromy, trhá elektrické a telefónne vedenie, láme stĺpy a pod. Ľadovica sa nesmie zamieňať s poľadovicou.