katastrofálny dážď - označuje vysoký úhrn zrážok spadnutých za relatívne krátky časový interval. Na určenie intenzity katastrofálneho dažďa slúži Wussowov empirický vzťah. Makro na výpočet Wussowovej klasifikácie intenzity zrážok možno nájsť v prílohe č.4 (xls).

Podľa inej klasifikácie o prietrži mračien hovoríme vtedy, ak za 1 hodinu spadne viac ako 54 mm zrážok.

klíma (podnebie) je dlhodobý charakteristický režim počasia podmienený energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry, charakterom aktívneho povrchu a ľudskými zásahmi. Podnebie danej oblasti sa vyznačuje určitou stálosťou, ktorá spočíva v tom, že štatistické charakteristiky súboru klimatických prvkov sú vypočítané za rôzne dlhé časové obdobia. V laickej verejnosti sa niekedy klíma zamieňa s aktuálnym počasím. Informácia, ktorú často počuť v médiách, že niekde boli “nepriaznivé klimatické podmienky” je nesprávna, správne by malo byť uvedené “nepriaznivé meteorologické podmienky”. Na Lomnickom štíte panuje iná klíma ako v Podunajskej nížine – čiže kým snehová pokrývka v najvyšších polohách Tatier je uprostred leta normálnym javom, v nížinách sa v tomto ročnom období nemôže vyskytnúť. Klímu Tatier teda nemôžeme mechanicky porovnávať s klímou nížin.

Na základe priestorového hľadiska študovaných javov rozpoznávame: 1. makroklímu (podnebie veľkých oblastí s horizontálnym rozmerom aspoň stoviek kilometrov; 1. mezoklímu (podnebie o horizontálnom rozmere zvyčajne jednotiek až desiatok km, napr. podnebie miest); 3. mikroklímu (podnebie najmenších priestorov zvyčajne o horizontálnom rozmere do 1 km).

V tabuľkách uvádzame prehľad priemerných mesačných a ročných teplôt vzduchu na vybraných miestach Slovenska v porovnaní so svetovou klímou.

Priemerná mesačná a ročná teplota (T °C) vybraných miest na území Slovenska (1961-1990)

stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok

Bratislava, letisko -1,4 0,9 5,0 10,2 15,1 18,3 20,1 19,3 15,4 9,9 4,5 0,5 9,8

Hurbanovo -1,5 0,9 5,3 10,7 15,7 18,7 20,3 19,5 15,5 10,2 4,7 0,4 10,0

Piešťany -2,0 0,4 4,5 9,6 14,5 17,4 18,9 18,4 14,7 9,7 4,3 -0,1 9,2

Nitra -1,8 0,9 5,2 10,2 14,9 18,3 19,7 19,3 15,6 10,2 4,7 -0,1 9,8

Žilina -3,4 -1,6 2,7 7,4 13,1 15,5 17,1 16,3 12,8 8,4 2,6 -1,0 7,5

Sliač -3,9 -1,1 3,1 8,6 13,6 16,5 18,1 17,3 13,5 8,4 3,1 -2,0 7,9

Telgárt - 5,4 -3,9 -0,5 4,6 9,7 12,6 14,3 13,5 10,2 5,7 0,3 -3,9 4,8

Oravská Lesná -5,6 -4,2 -0,9 4,1 9,7 12,7 14,1 13,4 9,9 5,6 0,7 -3,8 4,7

Štrbské Pleso -5,1 -4,4 -1,8 2,8 7,8 10,8 12,3 12,1 9,0 5,2 -0,3 -3,8 3,7

Dudince -2,6 0,0 4,9 9,5 15,1 17,8 19,4 18,8 14,6 9,5 319 -0,2 9,1

Košice -3,5 -0,9 3,6 9,5 14,4 17,4 19,0 18,3 14,4 9,0 3,2 -1,5 8,6

Bardejov -4,4 -2,1 2,2 8,1 13,0 16,2 17,5 16,5 13,0 8,0 2,6 -2,2 7,4

Kamenica n/Cir. -3,5 -1,1 3,4 9,2 14,0 17,0 18,3 17,5 13,8 8,7 3,7 -1,3 8,8

Zdroj: archív Slovenského hydrometeorologického ústavu

Údaje majú ilustratívny charakter, autorizované a overené informácie môže poskytnúť výhradne Slovenský hydrometeorologický ústav.

Priemerná mesačná a ročná teplota (T °C) vybraných miest vo svete

stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok

Verchojansk -47,8 -43,1 -29,7 -13,1 2,2 12,7 15,2 10,9 2,4 -14,5 -35,9 -44,5 -15,4

Moskva -10,2 -8,9 -4,0 4,5 12,2 16,3 18,5 16,6 10,9 4,3 -2,0 -7,5 4,2

Londýn 3,9 4,2 5,7 8,5 11,9 15,2 17,0 16,6 14,2 10,3 6,6 4,8 9,9

Rím 7,1 8,2 10,5 13,7 17,8 21,7 24,4 24,1 20,9 16,5 11,7 8,3 15,4

New York -0,4 -0,1 4,1 10,1 16,1 21,3 24,3 23,3 19,5 13,5 7,3 1,5 11,7

Ottawa -12,7 -11,8 -4,8 3,8 11,3 16,9 19,3 18,0 13,3 7,3 0,0 -9,1 4,2

Abu Dhabi 18,5 19,5 22,6 26,7 31,0 32,7 34,6 34,4 32,4 29,0 24,5 20,4 27,1

Singapur 26,0 26,6 27,0 27,3 27,5 27,5 27,3 27,2 27,0 27,0 26,6 26,2 26,9

Melbourne 17,6 17,9 15,9 12,7 10,1 7,8 7,2 8,0 9,7 11,9 13,9 16,2 12,4

Rio de Janeiro 26,0 26,2 25,6 24,1 22,4 21,2 20,7 21,2 21,6 22,3 23,4 24,9 23,3

Vostok (Antaktída) -32,1 -44,3 -57,9 -64,7 -65,6 -65,2 -66,9 -67,6 -66,0 -57,1 -43,1 -32,1 -55,1

Zdroj: http://www.worldclimate.com/

klimatická zmena - (pozri zmeny klímy)

klimatický prvok slúži na označenie meteorologických prvkov, ktorých dlhodobý priebeh sa na základe štatistického hodnotenia používa na charakteristiku podnebia. K základným klimatickým prvkom, ktoré sa pozorujú na meteorologických staniciach patria:

1. teplota vzduchu (denné maximum a minimum, prízemná minimálna teplota, priemerná denná teplota vzduchu, teplota meraná v termínoch),

2. atmosférický tlak,

3. vlhkosť vzduchu,

4. oblačnosť,

5. atmosférické zrážky (denný úhrn atmosférických zrážok, intenzita zrážok),

6. vietor (maximálny náraz vetra, smer a rýchlosť vetra v termínoch)

7. horizontálna dohľadnosť (dymno, hmla),

8. výška snehovej pokrývky

9. stav povrchu pôdy (suchý, vlhký, zmrznutý, pokrytý snehom),

10. iné meteorologické javy (námraza, osuheľ, poľadovica, búrka, dážď, prehánka a pod.).

klimatologická stanica je miesto, kde sa vykonávajú meteorologické pozorovania. Je umiestnená v prírodnom prostredí, v jej bezprostrednej blízkosti sa nesmú nachádzať vysoké stavby, stromy a podobné prekážky. Je vybavená žalúziovou búdkou, staničnými teplomermi, zrážkomerným inventárom a registračnými a špeciálnymi prístrojmi na meranie rýchlosti a smeru vetra, vlhkosti a tlaku vzduchu a pod. V súčasnosti sa počasie pozoruje aj za pomoci automatických meteorologických prístrojov. Územie Slovenska je rovnomerne pokryté sieťou meteorologických staníc (monitorovaciu sieť meteorologických staníc možno nájsť na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu). Pre lokality, v ktorých sa nenachádzajú monitorovacie body siete, sa na základe vybraných referenčných bodov napozorované dáta interpolujú, modifikujú či homogenizujú s prihliadnutím na lokálne klimatické charakteristiky daného územia.

kolísanie klímy - pod kolísaním klímy rozumieme prirodzené kolísanie klimatických charakteristík, ktoré je podmienené rôznymi vplyvmi (zmeny v slnečnej aktivite, vulkanická činnosť, cirkulácia vody v oceánoch, veľkopriestorová cirkulácia atmosféry a pod.). Poznáme nízkofrekvenčné kolísanie (11 rokov a viac) a vysokofrekvenčné kolísanie klímy (10 rokov a menej). Pre kolísanie klímy je charakteristická kváziperiodická oscilácia (jednotlivé cykly nemajú pravidelný priebeh), pretože klimatický systém je pseudotranzitívny.

kondenzačné jadrá - aerosolové častice v ovzduší, ktoré v dôsledku svojich fyzikálno-chemických vlastností môžu pôsobiť ako účinné centrá kondenzácie vytvárajúce predpoklady na tvorbu vodných kvapiek v oblakoch. Ich veľkosť dosahuje 10^-8 až 10^-5 m. Aerosolové častice sú tvorené predovšetkým látkami rozpustnými vo vode, najmä rôznymi čiastočkami soli.

krajinské dažde - výdatné atmosférické zrážky, ktoré padajú na rozsiahlejšom území. Bývajú spojené s vývojom a postupom tlakových níží. Nebezpečné bývajú najmä tlakové níže v strednej Európe v letnom období, pretože pri dostatočne vysokej teplote vzduchu býva obsah vody v atmosfére vyšší ako v zime (je vyššia absolútna vlhkosť vzduchu). Ak je povodie nasýtené v dôsledku predchádzajúcich dažďov, môže prísť k povodniam na veľkom priestore. Pri takýchto situáciách môže spadnúť za 3 až 5 dní aj viac ako 400 mm zrážok. Takáto situácia nastala v strednej Európe napríklad v júli 1997.

krúpy (ľadovec) sú zrážky v tuhom skupenstve, skladajú sa z guľôčok alebo kusov ľadu s priemerom 5 až 10 mm, niekedy aj väčšími. Sú sprievodným javom silných búrok a vypadávajú iba z búrkových oblakov. Krupobitie sa počas búrky šíri v relatívne úzkych pásoch a často zasahuje iba obmedzenú oblasť. Krupobitie sa vyskytuje najčastejšie v letnom období, v zime výnimočne – vtedy sa často zamieňa so zmrznutým dažďom, krúpkami a snehovými zrnami.

kvartilová odchýlka - kvartil sú tri hodnoty znaku, ktoré rozdeľujú usporiadaný rad hodnôt do štyroch rovnakých častí. Kvartilové hodnoty sa vyhľadajú tak, že sa študovaný rad klimatických hodnôt príslušného prvku zoradí podľa veľkosti od najväčšej po najmenšiu hodnotu. Horným kvartilom je hodnota, ktorá delí rad tak, že nad ním je štvrtina počtu a pod ním tri štvrtiny počtu z príslušného radu. Prvá je dolný kvartil, druhá je medián a tretia je horný kvartil. Medzi dolným a horným kvartilom leží práve polovica všetkých hodnôt. Tento päťdesiatpercentný výskyt je konvenčne považovaný za normálny výskyt. Ak zvolíme ako štatistickú hodnotu rok, potom hodnoty ležiace medzi dolným a horným kvartilom sa priemerne vyskytujú každý druhý rok a sú teda normálne, hodnoty menšie než dolný kvartil sa vyskytujú s pravdepodobnosťou 25 % (priemerne každý štvrtý rok) a sú v uvedenom zmysle podnormálne a hodnoty väčšie než horný kvartil sa rovnako vyskytujú s 25 % pravdepodobnosťou (priemerne každý štvrtý rok), a sú teda nadnormálne.