I
index severoatlantickej oscilácie (NAOI) – index NAO je definovaný na základe barickej topografie (rozloženia tlaku vzduchu) v oblasti severného Atlantiku. Údaje o tlaku vzduch sú normalizované tak, že boli najskôr vypočítané mesačné odchýlky od priemeru 1874 – 1999 a tie potom boli vydelené priemernou mesačnou štandardnou odchýlkou pre to isté obdobie. Štandardizovaná hodnota pre Island bola zároveň odpočítaná od štandardizovanej hodnoty pre Azory (tzv. NAOI založený na údajoch z dvoch staníc). Existuje aj NAOI vypočítaný na základe hlavných komponentov (Principal Component Based NAOI).
intenzita krátkodobých dažďov - intenzita krátkodobých dažďov sa registruje ombrografmi. Pri spracúvaní intenzít si všímame vzťah intenzity k rozlohe a trvaniu dažďa, ako aj vzťah intenzity k pravdepodobnosti prekročenia pri určitom trvaní. Kolísanie intenzity v závislosti od času zaznačuje ombrograf v tvare súčtovej čiary.
Kritériá na definovanie dažďa, lejaka alebo prívalového dažďa sú rozličné. V Nemecku G. Hellmann rozdelil krátkodobé zrážky na lejaky, silné lejaky a prívalové dažde. Kritériom je intenzita v mm za minútu v závislosti od trvania dažďa.
Klasifikácia dažďa na základe intenzity (mm/minúta)
| trvanie v minútach | 1 - 5 | 6 - 15 | 16 - 30 | 31 - 45 | 46 - 60 | 61 -120 | 121 - 180 | 180 |
| lejak | 0,50 | 0,30 | 0,20 | 0,20 | 0,20 | 0,10 | 0,10 | 0,09 |
| silný lejak | 1,00 | 0,80 | 0,60 | 0,50 | 0,40 | 0,30 | 0,20 | 0,10 |
| prívalový dážď | 2,00 | 1,60 | 1,20 | 1,00 | 0,80 | 0,60 | 0,45 | 0,30 |
Klasifikácia dažďov na základe výdatnosti v mm podľa Spechta
| trvanie hodiny | 1 | 1 -3 | 4 - 6 | 7 - 9 | 10 -12 | 13 -15 | 16 -18 | 19 -23 | 24 - 48 |
| lejak (mm) | 20 | 30 | 35 | 40 | 45 | 50 | 55 | 60 | 70 -100 |
Klasifikácia dažďov podľa Chomicza
Obr. 3 Zdroj: Zborník prác hydrometeorologického ústavu SHMÚ 5. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1973.
Na určenie intenzity katastrofálneho dažďa slúži aj Wussowov empirický vzťah (pozri katastrofálny dážď). Pre praktické využitie hodnôt intenzít dažďov alebo ich oddielov vyhľadávame z ombrografických záznamov významné intenzity a určujeme pravdepodobnosti ich prekročenia. Tak získame podklady napríklad na dimenzovanie kanalizačných sietí, prípadne na upravenie profilov malých tokov a pod.
Dažde o vysokej intenzite vznikajú konvekciou vzduchovej hmoty alebo na studenom fronte II. typu. Silným ohrievaním povrchu sa prízemné vzduchové hmoty stanú instabilnými a začnú rýchlo stúpať do výšky, pričom sa dostávajú do oblasti nižšieho tlaku vzduchu, kde sa dynamicky ochladzujú pod rosný bod, následkom čoho vznikajú výdatné dažde. Ich výdatnosť vyplýva z rýchleho poklesu množstva pár v nasýtenom vzduchu a to v závislosti od ubúdania teploty. Príčinou týchto výdatných zrážok je viac. Bývajú to miestne búrky (búrky z tepla), alebo veľmi aktívne cyklóny. Vysoké denné úhrny zrážok sú v karpatskej oblasti spôsobené postupom frontálnych systémov, alebo sú spojené s advekciou teplého a vlhkého vzduchu z oblasti Stredozemného mora a čiastočne aj Čierneho mora dovnútra pevniny. Popri týchto plošne rozsiahlych dažďov sa vyskytujú aj zrážky lokálne termického pôvodu. Silné búrkové dažde, ktoré sa obmedzujú na určitú malú časť obce, spôsobujú často záplavy.
Maximálne denné úhrny zrážok sa skôr koncentrujú do nižších a stredných polôh. Na území Slovenska bol najvyšší denný úhrn zrážok v Salke pri Ipli, kde v dňoch 12. až 13. júla 1957 spadlo 231,9 mm zrážok, pričom za 65 minút medzi 15.45 - 16.50 h spadlo 228,5 mm zrážok. V okolitých krajinách však denné maximálne úhrny prevyšujú u nás nameraný zrážkový rekord. Napríklad na poľskej strane Tatier dosiahol v Hale Gasieniczowej dňa 30.6. 1973 celkový denný úhrn zrážok 300 mm, vo Witowe v povodí Dunajca dňa 16.7.1934 namerali 285 mm, v ukrajinských Karpatoch na stanici Podmichajlo 13. 6. 1957 bolo nameraných 296 mm, atď.
V tabuľke uvádzame pravdepodobnosť opakovania maximálneho denného úhrnu zrážok v mm za "n" rokov na vybraných staniciach Slovenska:
pravdepodobnosť opakovania za "n" rokov
stanica 2 5 10 20 30 50 80 90 100 200
Banská Bystrica 40,7 55,8 65,3 75,1 80,6 87,1 93,4 95,1 96,6 105,4
Bardejov 33,9 46,8 55,1 63,8 68,6 74,4 79,9 81,4 82,7 90,4
Bratislava, mesto 36,6 49,1 57,1 65,4 70,1 75,7 81,0 82,5 83,7 91,1
Červený Kláštor 42,0 57,8 67,9 78,5 84,4 91,3 98,2 100,1 101,6 111,0
Hurbanovo 34,1 45,0 52,0 59,3 63,4 68,3 73,0 74,3 75,3 81,9
Košice 38,2 51,0 59,2 67,7 72,5 78,2 83,6 85,1 86,4 94,0
Oravská Polhora 51,7 74,9 89,9 105,4 114,1 124,3 134,4 137,7 139,4 153,3
Poprad 34,1 49,3 54,2 62,4 67,0 72,3 77,7 79,2 80,4 87,7
Prešov 36,6 48,9 56,8 65,1 69,7 75,2 80,5 81,9 83,1 90,5
Rimavská Sobota 37,2 51,0 60,0 69,3 74,5 80,7 86,6 88,2 89,6 97,9
Salka pri Ipli 37,7 67,2 86,1 105,8 116,8 130,0 142,6 146,0 148,9 166,5
Skalnaté Pleso 62,1 91,5 110,4 130,1 141,1 154,2 166,8 170,2 173,2 190,6
In: Zborník prác SHMÚ 24, 1985
Z tabuľky teda vyplýva, že napríklad na Skalnatom Plese raz za 200 rokov môže celkový denný úhrn zrážok dosiahnuť hodnotu 190,6 mm (to je však len orientačná hodnota).
Tzv. 100-ročnými zrážkami sa označujú úhrny, pri ktorých je priemerná pravdepodobnosť prekročenia denného úhrnu zrážok raz za 100 rokov. Na území Slovenska to približne zodpovedá úhrnom od 70 do 180 mm (70 až 180 litrov na m2). Sú však aj lokality, kde je riziko vysokých úhrnov zrážok väčšie (viac ako 150 mm - okolie Malých Karpát a Tatier), ale tiež menšie ako 100 mm (najmä južná časť nížin na Slovensku). 500 a 1000-ročné zrážky sú len hypotetické údaje odhadnuté z tvaru teoretickej krivky.
Ak sa do konca 21. storočia oteplí o 2 až 4 °C, podľa
predpokladov vzrastú doterajšie rekordne vysoké úhrny zrážok o 20 až 40 %.
intenzita zrážok je množstvo zrážok, ktoré spadne na zem za určitý časový interval. Intenzita môže byť v škále od veľmi slabej (0,1 mm/h až 2,5 mm/h) až po veľmi silnú (viac ako 40,0 mm/h). Intenzita zrážok sa na vybraných staniciach meria aj ombrografom.
Poznáme 5 stupňov intenzity dažďa, ktoré rozlišujeme podľa týchto príznakov:
00 - veľmi slabý, nemerateľné množstvo. Padajú ojedinelé kvapky, ktoré súvisle nenavlhčia celý povrch zeme, chodníkov, striech, atď.;
0 - slabý (0,1 mm/h až 2,5 mm/h). Jednotlivé kvapky sa dajú ťažko rozpoznať, neodrážajú sa od povrchu. Kaluže sa tvoria veľmi pomaly, zvuk dažďa sa javí ako pomalé ťukanie alebo tichý šepot;
1 - mierny (2,6 mm/h až 8,0 mm/h). Jednotlivé kvapky sa už nedajú zreteľne rozoznať, nad tvrdým povrchom vidíme odskakujúce kvapky dažďa, kaluže vznikajú rýchle a zvuk padajúceho dažďa sa javí ako šumenie lístia;
2 - silný (8,1 mm/h až 40,0 mm/h). Dážď akoby padal v pásoch, jednotlivé kvapky sa odrážajú od tvrdého povrchu. Hluk dažďa na streche sa podobá zneniu bubna alebo jasnému rachotu.
3 - veľmi silný (viac ako 40,0 mm/h). Padajúci dážď tvorí súvislú vodnú clonu, voda z vodorovného povrchu nestačí odtekať, dohľadnosť je veľmi znížená.
inverzia teplotná - nastáva vtedy, ak teplota s výškou rastie (vo väčšine prípadov v troposfére teplota s výškou klesá). Môžeme ju rozdeliť na tri základné typy inverzií:
In: J. Bednář, O Zikmunda: Fyzika mezní atmosféry. Academia, Praha 1985, s.37.
1. Prízemná inverzia (obr.1) - vrstva s vertikálnym rastom teploty vzduchu leží tesne pri zemskom povrchu. Prízemná teplotná inverzia býva väčšinou radiačného pôvodu a vzniká v dôsledku ochladzovania zemského povrchu v nočných a skorých ranných hodinách najmä na jeseň a v zime. Vzniku prízemnej radiačnej inverzie napomáha aj snehová pokrývka, ktorá podporuje vyžarovanie tepla od zemského povrchu. Prízemné teplotné inverzie vznikajú hlavne v dolinách a kotlinách a tiež v nižších polohách. Prízemná teplotná inverzia zabraňuje premiešavaniu vzduchu a nad veľkými mestami s priemyslom a dopravou môže spôsobovať problémy so smogom.
2. Výšková inverzia (obr. 2) - býva spôsobená zvýšeným množstvom vodnej pary (vyžarovanie eletromagnetickej radiácie, oblaky ako žiariče infračervenej radiácie), čo spôsobuje ochladzovanie vzduchu. Môže byť spôsobená aj advekciou teplého vzduchu.
3. Advekčná inverzia (obr. 2, 3) - môže byť prízemná alebo výšková. Často vzniká v zime, ak nad chladnejší vzduch pri zemskom povrchu prúdi vo vyšších hladinách z Atlantiku teplejší vzduch a ochladzuje sa od neho. Teplotná inverzia vzniká aj pri prechode frontov (tzv. frontálna inverzia) (obr. 3), kde predstavuje prechodový vrstvu medzi dvoma odlišnými vzduchovými hmotami.
Teplotné inverzie vznikajú aj v dôsledku zostupných vzdušných prúdov v oblasti tlakových výší (tzv. subsidenčné inverzie). Poznáme ešte tzv. turbulentné inverzie, ktoré vznikajú v dôsledku turbulentnéhoi premiešavania vzduchu z mechanických príčin pri prúdení vzduchu z oceánu nad drsnejší povrch pevniny.