H

 

 

 

halové javy - sú najširšou skupinou tzv. fotometeorov. Vznikajú odrazom alebo lomom svetelných lúčov v oblakoch zložených z ľadových kryštálov. Na vznik halových javov sú potrebné pravidelné šesťhranné ľadové kryštály, prípadne ich osobitná orientácia v priestore. Čím je týchto kryštálov viac a čím je ich orientácia pravidelnejšia, tým sú halové javy zložitejšie. Najčastejším halovým javom je malý kruh okolo Slnka alebo Mesiaca a potom veľký kruh. Pre oba javy nie je potrebná osobitná orientácia ľadových kryštálov.  Bohaté halové javy sa pomerne často vyskytujú v polárnych oblastiach.  Halové javy okolo Mesiaca vznikajú podobne ako okolo Slnka, nebývajú však tvarovo ani farebne také bohaté

 

hmla je suspenzia veľmi malých vodných kvapôčok vo vzduchu, ktoré zmenšujú horizontálnu dohľadnosť pri zemi na menej ako 1 km.

Intenzitu hmly stanovíme podľa dohľadnosti, pričom rozlišujeme tri stupne intenzity hmly:

0 - slabá, dohľadnosť je 500 až 1000 m,

1 - mierna, dohľadnosť je 200 až 500 m,

2 - silná, dohľadnosť je 50 až 200 m,

3 - veľmi silná, dohľadnosť je menej ako 50 m.

 

hrmenie je počuteľný sprievodný jav výboja atmosférickej elektriny. Vzniká v dôsledku silného a rýchleho zahrievania, a tým aj rozpínania vzduchu pozdĺž dráhy blesku. Zahriatie a rozpínanie je natoľko silné, že sa prejaví ako výbuch a vzniknutá vzduchová vlna je príčinou zvukového efektu nazývaného hrmením. K pozorovateľovi prichádza zvuk z rôznych bodov dráhy blesku za rôzny čas, odráža sa pritom od oblakov a zeme, a preto máva charakter dlhšie trvajúceho dunenia.  Hrmenie sa vzduchom šíri ako každý iný zvuk rýchlosťou 330 m/s (konkrétna rýchlosť zvuku závisí od teploty, vlhkosti a tlaku vzduchu). Hrmenie preto počujeme neskôr ako vidíme blesky. Podľa času, ktorý uplynie medzi bleskom a zahrmením, určujeme vzdialenosť blesku (a tým aj búrky) od pozorovateľa. Hrmenie bežne počuť do vzdialenosti 15 km, za pokojného tichého počasia až do vzdialenosti 25 až 30 km. 

Zvuky šíriace v atmosfére sú zoslabované pôsobením výmeny tepla medzi oblasťami zhustenia a zriedenia, viskozitou vzduchu a predovšetkým rozptylom zvukových vĺn na nerovnostiach zemského povrchu.  Pri šírení zvukových vĺn niekedy prichádza k javu tzv. anomálnej počuteľnosti. Je to vtedy, ak sa akustické vlny odrážajú od zemského povrchu, alebo inverznej vrstvy. Miestam za bodom odrazu, kde zvukové vlny neprenikajú, hovoríme o akustickom tieni. Za zónou normálnej počuteľnosti nasleduje zóna ticha, ktorá môže byť zase vystriedaná zónou počuteľnosti. K tomuto javu prichádza najmä pri vzdialenejších búrkach, kedy je možné opticky sledovať blesk, ale nie je počuť hrmenie.

 

hurikán - anglický názov pre najvyššie štádium tropickej níže (cyklóny) predovšetkým v oblasti Karibského mora, Veľkých Antíl a východnom pobreží amerického kontinentu.

 

húľava je mohutný vzdušný vír s horizontálnou osou otáčania (na rozdiel od tornáda, ktoré má vertikálnu os otáčania). Býva sprevádzaná náhlym a krátkodobým zosilnením vetra, má tvar valca. Vyskytuje sa pri búrkach (na čele búrkového oblaku) a môže spôsobiť značné materiálne škody, býva spojná s downburstom.