A

 

adiabata - teplota vzduchu sa vo vertikálnom aj horizontálnom priereze v atmosfére mení. Vo vertikálnom smere sa môže meniť aj adiabaticky, t.j. bez výmeny tepla s okolitým vzduchom. Ideálne adabiatické deje však v atmosfére neexistujú, žiadna vzduchová hmota nie je totiž izolovaná od tepelných vplyvov okolitého vzduchu. Teplý vzduch stúpa vo vertikálnom smere vo forme bublín (teplý vzduch je ľahší ako studený). Vystupujúca bublina sa v hladine s menším tlakom rozpína, čím sa teplo v bubline musí rozdeliť na väčší priestor, čo sa prejaví poklesom teploty. Vystupujúci vzduch sa teda vždy ochladzuje. Vzduch sa môže aj klesať, vtedy sa naopak otepľuje. Tento proces môžeme aj opísať ako adiabatický vertikálny gradient. V závislosti od nasýtenia vzduchu vodnou parou hovoríme o nasýtenom (vlhkom) alebo nenasýtenom (suchom) gradiente. Nenasýtené adiabata má gradient 1 °C na 100 m, nasýtená 0.6 °C na 100 m. Ak je pri nasýtenom vzduchu teplotný gradient menší ako 0.6 °C, hovoríme o stabilnom zvrstvení. V opačnom prípade hovoríme o instabilnom zvrstvení ovzdušia.

Pri instabilnom zvrstvení musí byť teda vzduch vo vyšších hladinách dostatočne studený a vlhký. Studené vzduchové hmoty bývajú zväčša instabilné, teplé stabilné. Instabilné zvrstvenie umožňuje tvorbu silných konvektívnych prúdov, ktoré podporujú vznik kopovitej oblačnosti a búrok (príloha. pdf, P. Forgáč: Človek a počasie). 

 

 

albedo - schopnosť zemského povrchu alebo oblakov odrážať dopadajúce slnečné žiarenie.  Pomer žiarenia R, odrážaného vo všetkých smeroch od jednotky povrchu, k hodnote žiarenia S, dopadajúceho na túto jednotku povrchu, sa volá "albedo" povrchu. Hodnota A = R/S udáva, aká časť dopadajúceho žiarenia sa od povrchu zeme odráža. Albedo zemského povrchu závisí od druhu pôdy, jej farby a drsnosti, od prítomnosti rastlinnej alebo snehovej pokrývky. Mokrá pôda odráža menej ako suchá. Čerstvo napadaný sneh odráža 75 až 85 % dopadajúceho žiarenia. Oblaky odrážajú asi 78 % slnečného žiarenia.

 

Albedo rôznych povrchov:

čerstvý sneh:                   70 - 95 %

starý sneh:                      42 - 70 %

firnový špinavý sneh:       18 - 50 %

piesok:                           29 - 35 %

mokrá tráva                    22 %

hlinitá pôda:                    20 %

lúčne rastlinstvo:             18 - 30 %

ihličnatý les:                    6 - 19 %

čierna zem:                     5 - 12 %

 

K najväčším zmenám albeda prichádza pri vodnej hladine. Pri vysokej polohe slnka nad obzorom je albedo najmenšie (okolo 5 %) a schopnosť pohlcovania je najväčšia, pri nízkej polohe je tomu naopak. Prístroj na meranie albeda sa volá albedometer.

       

anemograf - univerzálny anemograf je prístroj, ktorý meria a registruje v dvadsaťštyrihodinovom zázname smer vetra, dráhu vetra a okamžitú rýchlosť vetra (nárazy vetra). Skladá sa z meracej hlavice, registračnej a indikačnej časti prístroja a z montážneho i prevádzkového príslušenstva. Meracia hlavica sa skladá  sa z odberových trubíc celkového a statického tlaku (rýchlostná trubica) na meranie okamžitej rýchlosti vetra diferenčnou manometrickou metódou, ďalej z veternej smerovky, ktorá stále udržuje rýchlostnú trubicu rovnobežne so smerom prúdenia vzduchu a z Robinsonovho miskového kríža. Veľmi citlivá veterná smerovka je vyrobená z ľahkých kovov. Jej pohyby sa prenášajú na registračnú časť ktorá udáva smer vetra. Robinsonov kríž na meranie dráhy vetra je trojmiskový, z ľahkého kovu s malou zotrvačnosťou. Misky sú orientované v jednom smere otáčania, takže vetrom, ktorý pôsobí na dutú stranu misiek väčším tlakom ako na stranu vypuklú sa kríž roztočí. Meracia hlavica je pripevnená na montážnej rúre, ktorou prechádza k registračnému prístroju potrebné tlakové potrubie a predlžovacie tiahla. Celá meracia časť je uložená v puzdre, ktoré ju chráni pred poveternostnými vplyvmi. 

 

                 

                                                  Obr. 1 Anemograf

                             

V registračnej časti prístroja sa pôsobenie vetra na meraciu časť anemografu prenáša celým komplexom prevodov na perá, ktorých pohyb sa zaznamenáva na pásku navinutú na valec, ktorý poháňa hodinový stroj. Horná dvojica pier zapisuje smer vetra, stredné pero dráhu vetra a spodné pero okamžitú rýchlosť vetra (nárazy).  Indikačná časť je podobná ako pri anemoindikátore a dovoľuje zisťovať okamžitý smer a rýchlosť vetra.

 

anemometer (anemoindikátor) - prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra. Inštaluje sa na sklopný oceľový stožiar, na ktorom je bleskozvod. Rýchlostným zariadením je malý trojmiskový kríž, ktorý sa vetrom roztáča. Na hriadeli miskového kríža je upevnený magnet, otáčaním ktorého sa v pevnom statorovom vinutí v prístroji indikuje elektrický prúd. Vzniknuté napätie sa po usmernení stykovým usmerňovačom meria voltmetrom, ktorého stupnica je číslovaná priamo v metroch za sekundu. Meranie smeru vetra sa umožní tým. že veterná smerovka. ktorá je napojená na prúd indukovaný miskovým krížom otáča pohyblivým kontaktom. Po zapnutí prepínača na smer vetra, ktorý práve ukazuje smerovka, vychýli sa  ručička ukazovateľa umožňujúca odčítanie rýchlosti vetra. Voltmeter a prepínač sú umiestnené v skrinke indikačného  prístroja. ktorá sa inštaluje v miestnosti vo vzdialenosti  až 50 m od hlavice.

 

aneroid - tlakomer (barometer), ktorý meria zmeny tlaku vzduchu.

 

anticyklóna - pozri tlaková výš

 

atmosféra - atmosféra je plynný obal, ktorý siaha od zemského povrchu do výšky niekoľko desiatok tisíc kilometrov (príloha č.1). Je tvorený zmesou rôznych plynov vrátane vodnej pary, pevných a tekutých častíc. Percentuálne zastúpenie väčšiny plynov sa do výšky približne 100 km nemení. Výnimku tvorí oxid uhličitý, ktorého množstvo sa mení v závislosti v čase (vo dne je ho menej než v noci, v zime viac než v lete) a mieste (na súši je ho viac než nad morom). Ozón sa mení v závislosti od výšky (maximum koncentrácie dosahuje vo výške 22 km. Vodná para je sústredená vo výške do 10 km.

 

Tabuľka zloženia vzduchovej zmesi v objemových percentách:

Plyn                                  % objemu

Dusík (N2)                          78,084

Kyslík (O2)                         20,9476      

Argón (Ar)                         0,934

Oxid uhličitý (CO2)            0,0314

ostatné plyny                    stopy až 0,001818

 

Charakteristickým znakom atmosféry je pokles tlaku s výškou podľa barometrického zákona.

Podľa priebehu teploty vzduchu s výškou rozpoznávame troposféru, stratosféru, mezosféru, termosféru a exosféru (príloha č.2). Troposféra tvorí spodnú časť atmosféry Zeme a teplota vzduchu tu s výškou klesá v priemere 0,65 °C na 100 m. Nachádza sa tu takmer všetka voda v atmosfére, preto tu vzniká oblačnosť a atmosférické zrážky. Troposféra je oblasťou neustáleho vertikálneho premiešavania vzduchu. Rýchlosť prúdenia s výškou rastie a maximum dosahuje v blízkosti tropopauzy. Troposféra siaha nad rovníkom do výšky 16-18 km, nad pólmi 7 - 9 km. V stredných zemepisných šírkach je priemerná výška troposféry okolo 11 km. Tlak vzduchu sa mení v závislosti od ročnej doby (v zime je nižší než v lete) a na poveternostnej situácii (v tlakových nížach býva tlak nižší než v tlakových výšach).

            

atmosférické zrážky sú produkty kondenzácie vodnej pary v ovzduší dopadajúce na zemský povrch, ide teda o vodu v kvapalnom (dážď, mrholenie) alebo tuhom skupenstve (sneženie, snehové krúpky, snehové zrná a pod.). Ku vzniku atmosférických zrážok je v miernych a vyšších zemepisných šírkach nevyhnutná prítomnosť ľadových častíc v oblakoch. Každá dažďová kvapka je teda roztopeným kúskom ľadu. Poznáme aj usadené zrážky, medzi ktoré patrí rosa, inovať, osuheľ, námraza. Zrážky zachytené zrážkomerom sa merajú denne pri rannom pozorovacom termíne o 7. hodine (celkový denný úhrn zrážok sa meria od 7. do 7. hodiny nasledujúceho dňa). Na niektorých vybraných staniciach sa vyžaduje meranie zrážok aj v iných termínoch. 1 mm zrážok zodpovedá 1 litru vody na plochu 1 m².

Atmosférické zrážky sa vyznačujú veľkou časovou a priestorovou premenlivosťou a značnou závislosťou od nadmorskej výšky a orientácii terénu (oblasti) k prevládajúcemu prúdeniu. 

 

Priemerné mesačné úhrny atmosférických  zrážok v mm na vybraných miestach na území Slovenska (1961-1990)

stanica                                 I          II         III         IV        V        VI        VII      VIII        IX         X        XI        XII         rok

Bratislava, letisko             43        43        37         35       56        66        54         62         40        37        54         50          577

Hurbanovo                        34        34        27         39       56        61        51         58         39        32        54         40          525

Galanta                               33        31        27         35       50        57        45         57         38        36        50         37          496  

Liptovský Hrádok            36        31        32         45        76       90         79         73        60        52         56        48          676

Sliač                                    44        44        42         48        65       86         68         71        58        49         68        58          701

Oravská Lesná                  80        65        63         72      107     123       129       114        91        74         83        95        1096 

Štrbské Pleso                    61        57        58         69       101     114      117         97        75        61         75        77          962

Skalnaté Pleso                  58        56        66         82       132     188      192        163      110        84         78       70        1279 

Košice                               28         27        32        42         72       84        84          74        53        43         48        35          622

Moldava nad Bodvou     31        31        34         48         76       91       78          72         51        41        51        39          643

 

Zdroj: archív Slovenského hydrometeorologického ústavu

Údaje majú ilustratívny charakter, autorizované a overené informácie môže poskytnúť výhradne  Slovenský hydrometeorologický ústav.