MetaKlim
Informačný portál o meteorológii a klimatológii
Aktuálne analýzy a dlhodobé prognózy
Vydanie: 2.2.2018
Najbližšia aktualizácia: 13.2.2018
Aký bol doterajší priebeh zimy 2017/18?
Tak, ako sme v dlhodobej prognóze na zimu 2017/18 predpokladali, január skončil ako teplotne nadnormálny a bol bol ešte teplejší ako december, ktorý tiež skončil prevažne ako teplotne nadnormálny. Na základe vývoja počasia v prvých dvoch mesiacoch tejto zimy možno očakávať, že zima ako celok skončí s najväčšou pravdepodobnosťou tiež ako teplotne nadnormálna. Teplý charakter počasia bol spôsobený prevládajúcimi cirkulačnými podmienkami. Medzi azorskou tlakovou výšou a islandskou tlakovou nížou postupovali od západu jednotlivé frontálne systémy a fronty, po prechode ktorých prúdil do karpatskej oblasti striedavo teplejší a chladnejší morský vzduch. No aj chladnejší morský vzduch z polárnych oblastí bol relatívne teplý, pretože sa rýchlo transformoval nad teplým Atlantikom. V tom sa tohtoročný január líšil od vlaňajšieho, vtedy sa po vpáde veľmi studeného vzduchu na Troch kráľov udržiavala v alpskej a karpatskej oblasti tlaková výš, ktorá zablokovala teplejšie západné prúdenie a zároveň "zakonzervovala" studený vzduch, ktorý sa na snehovej pokrývke ďalej radiačne ochladzoval (Obr. 1).
Obr. 1 Priemerné rozloženie prízemného tlaku vzduchu v januári 2017 a januári 2018 (zdroj: NOAA)
Priemernú teplotu prvých dvoch zimných mesiacov tohtoročnej zimy výrazne neovplyvnili ani príležitostné vpády chladnejšieho pevninského vzduchu, pretože boli len veľmi krátke a na túto ročnú dobu bolo teplo aj v severnej a východnej Európe.
December 2017 a január 2018 skončili s kladnými odchýlkami od dlhodobého priemeru, december v intervale od -0.7 °C do +3.2 °C (územná odchýlka +1.9 °C), január mal podľa operatívnych údajov SHMÚ odchýlku od +4 do +5 °C (Bratislava, letisko +4.8 °C, Hurbanovo +4.9 °C, Oravská Lesná +4.7 °C, Sliač +4.9 °C, Lomnický štít +2.5 °C, Poprad +4.5 °C, Košice +4.9 °C, Kamenica nad Cirochou +5.4 °C). Z klimatologického hľadiska môžeme teda január klasifikovať prevažne ako teplotne silne nadnormálny. Zima ako celok má za december a január územnú odchýlku okolo +3 °C, čo je na hranici medzi silne a mimoriadne nadnormálnou zimou (Obr. 2).
Obr. 2 Odchýlky priemernej teploty zím od dlhodobého priemeru 1901-200 v Hurbanove. Oravská Lesná je graficky spracovaná v tejto prílohe.
Napriek tomu sa však v januári vyskytli zaujímavé epizodické snehové situácie, keď v krátkom čase napadlo veľa nového snehu, na čo sme v dlhodobej prognóze upozorňovali. Dňa 21. januára sa pri postupe plytkej tlakovej níže z Bavorska nad Maďarsko vyskytlo miestami v malokarpatskej oblasti výdatné sneženie a v krátkom čase miestami napadlo aj veľa nového snehu. Padali pritom aj veľmi veľké snehové vločky, pričom situácia v mnoho pripomínala koniec januára 2015. Veľmi veľa snehu môže teda prechodne napadnúť aj počas veľmi miernych zím, pretože teplejší vzduch môže absorbovať viac vodnej pary. Veľmi veľa snehu mali v januári aj vo vysokých horských polohách Álp (Severe Weather Europe). Aj v tejto oblasti bolo sneženie spôsobené vlhkým a teplejším vzduchom. V Alpách bolo pozorované aj zimné tornádo na snehovej pokrývke, o čom informovali aj rakúski meteorológovia. Všetky tieto situácie súvisia so zvýšenou dynamikou atmosférických procesov počas teplých zím.
Dlhodobá prognóza na február 2018
Takto vysokú teplotnú odchýlku môže ešte čiastočne skorigovať február a aspoň trocha tak napraviť reputáciu tejto zimy. Numerické prognózy totiž predpokladajú, že vo februári k nám bude prúdiť chladnejší vzduch zo severu a severovýchodu, pričom by mal byť podstatne chladnejší, ako doterajšie nevýrazné vpády studeného vzduchu. Február tak bude pravdepodobne najchladnejším mesiacom zimy 2017/18. Napriek tomu však nebude tak studený, aby priemernú teplotnú zimy výrazným spôsobom znížil a zima by tak mohla skončiť ako teplotne normálna, ako sa to stalo naposledy počas zimy 2011/12. Vtedy k nám prenikol vo februári od severovýchodu oveľa chladnejší vzduch.
Predpokladáme, že február 2018 skončí prevažne teplotne normálny (interval pre teplotne normálny február je -1.5 až +2.0 °C od normálu). Modely prognózujú (Obr. 3), že počas tohto mesiaca k nám bude najskôr prúdiť studený pevninský vzduch, ktorý bude neskôr vystriedaný teplejším severozápadným prúdením, studený vzduch z polárnych oblastí sa tak bude nad oceánom transformovať. Studený vzduch prenikne aj do Stredomoria, kde podmieni cyklogenézu. Stredomorské tlakové níže budú postupovať na severovýchod a zrážkové pásmo s nimi spojené bude ovplyvňovať aj Slovensko. Na výrazných teplotných rozhraniach sa môže vyskytovať aj výdatné sneženie, resp. v krátkom čase môže miestami napadnúť veľa nového snehu.
Obr. 3 Prognostické modely na mesiac február podľa wxmaps.org a ECMWF
Predpokladáme, že tohtoročná zima skončí na Slovensku ako teplotne nadnormálna až silne nadnormálna približne s odchýlkou od +1.5 do +3 °C od normálu 1961-1990.
Priemernú teplotu tohtoročnej zimy budeme priebežne aktualizovať. Analýza zím je podrobnejšia analyzovaná tu http://www.nun.sk/zima_historia.htm
Analýzy a dlhodobé prognózy sú interpretácie vykonávané na základe podkladov z verejne dostupných zdrojov na webe a na základe európskych a amerických numerických modelov. V texte sú tiež odkazy na informačný a diskusný portál MetaKlim na Facebooku https://www.facebook.com/groups/1001767829856927/
Materiál pripravil: Pavel Matejovič
Autor v rokoch 1995-2012 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave ako meteorológ a klimatológ špecialista. Venoval sa meteorologickým a klimatologickým analýzam, v rokoch 2001-2002 redigoval Národný klimatický program. Publikoval viacero populárno-vedných článkov a odborných štúdií z oblasti meteorológie a klimatológie, ktoré vyšli v tlači, na webe a odborných periodikách. Je autorom knižnej monografie Zima A.D. 1500-2010. História a podoby zím na Slovensku (Veda, 2011)
Príloha:
Čo sú dlhodobé prognózy a ako ich treba interpretovať:
Dlhodobé prognózy majú experimentálny charakter a tak ich treba interpretovať. Vo vyšších a miernych zemepisných šírkach spoľahlivosť dlhodobých prognóz komplikuje predovšetkým rozloženie kontinentov a oceánov, ktoré majú podstatný vplyv na cirkulačné procesy a môžu v krátkom časovom období spôsobiť náhly zvrat v celkovom rozložení tlakových útvarov (prehlbovanie tlakových níž, zmohutnenie tlakových výší a pod.). Na vývoj počasia v zimnom období má v strednej Európe (týka sa to najmä jej južnej časti) Stredomorie, kde sa v chladnom polroku (X-III) často tvoria plytké tlakové níže, ktoré svojím zrážkovým pásmom často ovplyvňujú hlavne juhozápadné a južné regióny Slovenska. Vznik takýchto cyklonálnych situácií býva veľmi náhly a z hľadiska dlhodobej prognózy sa nedajú predpovedať.
Celkový charakter zimy môže ovplyvniť aj jeden či dva výrazné vpády veľmi studeného, pôvodom arktického vzduchu z vysokých zemepisných šírok, západnej Sibíri či severného Uralu. Jeden taký vpád môže zmeniť celkovú priemernú teplotu zimy – hoci väčšia časť zimy môže byť mierna vďaka jednej veľmi studenej perióde sa z miernej zimy môže stať normálna. Takáto situácia často nastáva aj na sklonku zimy, napríklad v druhej polovici februára.
Samostatnou kapitolou sú v zime dlhotrvajúce inverzie počas stabilných anticyklonálnych situácií. V takých prípadoch má zima rozdielny charakter aj na tak malom území ako je Slovensko – kým v horských dolinách a kotlinách môže zima skončiť so zápornou odchýlkou od normálu, v stredných a vyšších horských polohách môže mať odchýlka od normálu kladnú hodnotu.
Podobne ako inverzie môže celkový charakter zimy ovplyvniť aj snehová pokrývka. V lokalite, kde sa vyskytne, býva zima chladnejšia, než na miestach bez snehovej pokrývky. Rozdiely môžu byť pritom aj na tak malom území, akým je juhozápadné Slovensko (napríklad medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou). Všetky spomenuté javy sa rovnako nedajú do dlhodobej prognózy zahrnúť.
Mesačné a sezónne prognózy na rozdiel od meteorologických numerických modelov, ktoré slúžia na detailné predpovede počasia, si všímajú predovšetkým meteorologické prvky vyjadrené ako odchýlky od klimatických hodnôt získaných na základe dlhodobých pozorovaní. Preto ich nemožno použiť na predpoveď počasia na konkrétne dni, ale slúžia len na všeobecný opis prevládajúceho charakteru počasia v danom mesiaci, resp. ročnom období. Pri dlhodobých prognózach sa zohľadňujú najmä dlhodobé veľkopriestorové cirkulačné indexy atmosféry a oceánov, teploty povrchových vôd morí a oceánov, celková rozloha zamrznutej morskej hladiny v oblasti Arktídy, výraznosť a rozsah bazénov studeného vzduchu, teplotné a cirkulačné pomery v predchádzajúcom období, analogické cirkulačné procesy v počas zím v minulosti a pod.
Odchýlky prízemného tlaku vzduchu priamo súvisia s premenlivosťou klímy nielen na lokálnej úrovni, ale až v mierke tisíce kilometrov. Najtesnejšie väzby medzi prízemným tlakom vzduchu a sezónnym počasím sa nachádzajú v trópoch, na čo prihliada najmä v súvislosti s predpoveďami nástupu fáz El Niňa. Podobné, aj keď slabšie väzby sú identifikovateľné aj v iných častiach sveta. Štatistické metódy boli najskôr použité na využitie diaľkových väzieb (teleconnection), v súčasnosti sa pri dlhodobých prognózach využívajú interakcie oceán-atmosféra-morský ľad.
Pri sezónnych prognózach sa používajú tzv. pravdepodobnostné mapy - na základe jednotlivých výstupov modelov môže napríklad 19 z 27 prognóz predpovedať nadnormálnu sezónu a osem podnormálnu. Na základe toho sa potom určí 70 % pravdepodobnosť nadnormálnej a 30 % pravdepodobnosť podnormálnej teploty. Dlhodobé, resp. pravdepodobnostné predpovede, nemožno na rozdiel od krátkodobých a strednodobých prognóz zostavovať na tzv. deterministickom základe. Podľa L. Metelku „u předpovědí na delší období (měsíčních nebo sezónních klimatologických předpovědí) vstupuje do hry navíc ještě jeden faktor, a to vliv tzv. chaotických složek. Zatímco u předpovědí na kratší období je tento vliv ve srovnání s deterministickými procesy zpravidla poměrně slabý, se zvyšujícím se horizontem předpovědi roste a u předpovědí na delší období (měsíce, sezóny) se může stát vlivem dominantním. Z tohoto důvodu nelze v dnešní době sestavovat dlouhodobé předpovědi na deterministickém základě.“
Zimy klasifikované na základe teplotných súm (súčet priemerných denných teplôt so zápornou hodnotou, platí pre nížiny juhozápadného Slovenska):
0 až -100 TS mierna zima
-100 až -300 TS normálna zima
menej ako -300 TS tuhá zima
Zimy klasifikované na základe teplotných odchýlok (°C) od normálu pre celé územie Slovenska:
viac ako +3,0 mimoriadne nadnormálna zima
+2,0 až +3,0 silne nadnormálna zima
+1,5 až +2,0 nadnormálna zima
-1,0 až +1,5 normálna zima
-1,0 až -3,0 podnormálna zima
-3,0 až -5,0 silne podnormálna zima
menej ako -5,0 mimoriadne podnormálna zima