M

 

 

maximálny náraz vetra sa meria pomocou anemografu, ktorý registruje vietor v 24 hodinovom zázname, z ktorého možno odčítať smer a okamžitú rýchlosť vetra. Pretože tento prístroj je veľmi nákladný, vybavujú sa ním len profesionálne stanice.

 

maximálny teplomer zaznamenáva teplotné maximum, má podobnú konštrukciu ako lekárske teplomery. Pri stúpaní teploty vzduchu sa ortuť v nádobke pretlačí cez zúžené hrdlo kapiláry. Akonáhle sa teplota začne znižovať, ortuť v nádobke sa začne sťahovať, avšak z kapiláry mierne nakloneného teplomera ani vlastnou váhou sa nemôže pretlačiť cez zúžené miesto späť do nádobky a “pretrhne sa”. Koniec stĺpca potom ukazuje maximum teploty.

 

medián - medián je hodnota, ktorá delí zoradený rad podľa veľkosti na dve polovice. Pri nepárnom počte radu je to prostredný člen, pri párnom počte je to zas priemer dvoch prostredných členov. Pod mediánom a nad ním má byť 50 % členov z radu klimatických hodnôt.

 

mestský ostrov tepla - charakteristickým znakom teplotného poľa v mestách je prehriatie centrálnych častí voči okoliu, tzv. ostrov tepla. Strechy a steny domov, dlažba ulíc a pod. sa cez deň pohlcovaním žiarenia otepľujú silnejšie ako pôda a tráva a vyžarujú teplo(dlhovlnné žiarenie) hlavne večer a v noci. Priemerné teploty vzduchu sú preto v mestách vyššie ako v otvorenom teréne. Vplyv mesta sa prejavuje najmä na minimálnych teplotách. Napríklad v centrálnej časti Bratislavy je v nočných hodinách priemerne o 2 °C vyššia teplota než v okolí mesta. Pri malých rýchlostiach vetra môže tento rozdiel prekročiť 5 °C; v extrémnom prípade dosiahol 9,9 °C. Naopak v denných hodinách je teplota v meste o 0,1 °C až 0,5 °C nižšia než v okolí. Kritická rýchlosť vetra, pri ktorom zanikajú teplotné rozdiely, je približne 5m.s-1.  Bolo zistené, že maximum intenzity tepelného ostrova sa vyskytuje v lete a minimum najčastejšie v zime. Intenzita pre daný deň je napríklad počítaná ako rozdiel minimálnej teploty na mestskej stanici stanici a aritmetického priemeru minimálnych denných teplôt troch okolitých staníc na vidieku. Meteorologické stanice v blízkosti veľkých miest sú väčšinou umiestnené v prírodnom prostredí, alebo otvorenom priestranstve za mestom, čo redukuje vplyv tepelného ostrova mesta.

 

meteorologická dohľadnosť – vzdialenosť v horizontálnom smere, na ktorú je ľudské oko schopné rozlíšiť obrys dostatočne veľkého predmetu, ktorý nevydáva vlastný jas. Takto definovaná dohľadnosť úzko súvisí so schopnosťou vzduchu prepúšťať viditeľné žiarenie.

 

meteorologické symboly - písmena, číslice, grafické znaky pre popis meteorologických prvky, javov, dejov, prípadne ich intenzitu. Používajú sa predovšetkým na znázornenie počasia na prízemných synoptických mapách, kde sa zobrazujú prostredníctvom staničného krúžku (viac na stránke Českého hydrometeorologického ústavu).

 

minimálny teplomer zaznamenáva teplotné minimum, teplomernú tekutinu tvorí alkohol alebo iná kvapalina s nízkym bodom tuhnutia. Na stanovenie najnižšej teploty slúži malá sklenená tyčinka zafarbená na tmavo, ktorá je zatavená do kapiláry. Pri klesaní teploty sa kvapalina sťahuje a povrchová blanka ťahá tyčinku sa sebou. Ak teplota začne stúpať, objem tekutiny sa zväčší, kvapalina začne voľne pretekať okolo tyčinky, ktorej okraj bližší ku koncu kvapalinového stĺpca označuje minimum teploty.

 

                          www.nun.sk

                          editor: Pavel Matejovič

                        

                                                 Priebežne aktualizovaná meteorologická a klimatologická terminológia

                                                        (stručný výber z najpoužívanejších termínov s abecedným registrom)