D

                                                   

 

 

denné teplotné maximum a minimum - najvyššia a najnižšia teplota vzduchu nameraná počas dňa, t. j. 24 hodín. Meria sa maximálnym a minimálnym teplomerom. Maximálna teplota sa odčítava z maximálneho teplomera o 21. hodine, minimálna z minimálneho teplomera o 7. hodine ráno a 21. hodine večer. Maximálna teplota počas dňa sa najčastejšie vyskytuje okolo 14:00 h stredoeurópskeho času , minimálna okolo 7:00 h ráno.

 

dlhovlnné žiarenie – okrem absorbovaného slnečného žiarenia zemský povrch sám vyžaruje dlhovlnné alebo tepelné žiarenie a tým sa ochladzuje. Dlhovlnné (tepelné) žiarenie vyžaruje aj zemská atmosféra, pričom jeho tok smeruje dole a označuje sa ako spätné žiarenie atmosféry. Na vzniku spätného žiarenia sa najväčšou mierou podieľa vodná para a oxid uhličitý, ktorý má výrazné absorpčné vlastnosti. Silným zdrojom spätného tepelného žiarenia sú aj oblaky.

 

dohľadnosť – vzdialenosť v horizontálnom smere, na ktorú je ľudské oko schopné rozlíšiť obrys dostatočne veľkého predmetu, ktorý nevydáva vlastný jas. Takto definovaná dohľadnosť úzko súvisí so schopnosťou vzduchu prepúšťať viditeľné žiarenie. Na určovanie dohľadnosti má pozorovateľ na každej stanici vypracovaný plánik s rôzne vzdialenými predmetmi alebo terénnymi útvarmi. Pri pozorovaní dohľadnosti sa vždy určuje najmenšia dohľadnosť z celého kruhové obzoru. Pozoruje sa výhradne vodorovná dohľadnosť.

 

dohľadnosť v noci je najväčšia vzdialenosť, na ktorú možno vidieť a rozoznať svetlá strednej intenzity.

 

downburst - prepad studeného vzduchu zvyčajne spojený s vypadávaním zrážok pod rozsiahlym kopovitým oblakom. Rozdeľujeme ho na macroburst s rozlohou viac než 4 km (trvá 5 až 30 minút) a microburst, ktorý zasahuje plochu menej než 4 km a trvá 2 až 5 minút. 

 

dusno - subjektívny nepríjemný fyziologický pocit z "vlhkého tepla", je dôsledkom súhrnného pôsobenia vysokej teploty a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu, preto aj hranica stavu príjemnosti je určená teplotou a vlhkosťou. . Čím vyššia je teplota vzduchu, tým nižšia vlhkosť stačí k pocitu dusna. Pri 20 °C  je k pocitu dusna potrebná relatívna vlhkosť okolo 80 %, pri  teplote vzduchu okolo 32 °C však stačí relatívna vlhkosť okolo 40% (tabuľka).

Vysoký obsah vodnej pary vo vzduchu sťažuje odparovanie vody z povrchu tela.

                            

Fyziologickou hranicou dusna je možnosť odovzdávať prebytotočné množstvo tepla z tela. Človek reguluje výdaj tepla z tela zúžením a rozšírením kapilár a tým zmenou teploty kože, ale aj odovzdávaním vlhkosti. Odvod tepla si telo samo reguluje výparom, vedením a vyžarovaním. Odvodu tepla z tela môže zabrániť prívod tepla zvonka za veľmi teplého počasia, ktoré obmedzuje výpar a tým i odvod prebytočbého tepla. Za takýchto okolností vzniká nepríjemný pocit dusna. Dusno teda vzniká následkom obmedezného vyparovania a je závislé do tlaku vodnej pary vo vzduchu (e). Dusno vytvára nepríjemný pocit vlhkého tepla, pri ktorom sa už organizmus nemôže bez ťažkostí zbaviť teplotných a vlhkostných pomerov prostredia. Na učenie dusna existujú rôzne definície a kritériá. Na základe dlhoročného pozorovania bol stanovený jeho začiatok pri výskyte hodnoty tlaku vodnej pary 18,8 hPa.

Dusné počasie možno vyjadriť rôznym stupňom intenzity (Obr. 2). Napríklad pri teplote 35 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu približne nad 50  % môžeme hovoriť o vyčerpávajúcom dusne, pri teplote 30 °C je to približne nad hodnotou 70 %. Vzťah medzi teplotou vzduchu a relatívnou vlhkosťou vzduchu (klasifikácia intenzity dusna) je detailnejšie zobrazený na uvedenom grafe v prílohe.                         

                 

Kveták, Š.: Výsušné a dusné počasie v Hurbanove, Geografický časopis 1/1988.

 

dymno je suspenzia mikroskopických vodných kvapiek, ktoré zmenšujú prízemnú dohľadnosť pod 10 km, avšak nie viac ako na 1 km.

 

                          www.nun.sk

                          editor: Pavel Matejovič

                        

                                            Priebežne aktualizovaná meteorologická a klimatologická terminológia

                                                   (stručný výber z najpoužívanejších termínov s abecedným registrom)