www.nun.sk

 

MetaKlim

Informačný portál o meteorológii a klimatológii

Aktuálne analýzy a dlhodobé prognózy

 

Facebook: MetaKlim

 

Vydanie: 4.7.2018

Najbližšia aktualizácia: 12.7.2018

Autor: Pavel Matejovič

 

 

Prehľad počasia v roku 2018

 

Zima 2017/18

 

Tak, ako sme v dlhodobej prognóze na zimu 2017/18 predpokladali, zima (december-február) ako celok skončila na väčšine územia ako teplotne nadnormálna, len vo vysokých horských polohách bola normálna. V Hurbanove dosiahla priemernú teplotu +1.7 °C (priemer za obdobie 1901-2000 je -0.2 °C), teda odchýlka bola +1.9 °C od dlhodobého priemeru.

  

Obr.1  Odchýlka priemernej teploty zím od dlhodobého priemeru 1901-2000 v Hurbanove. Zdroj: SHMÚ

 

Najteplejším mesiacom zimy bol január, najchladnejším február. Teplý charakter počasia v decembri a januári bol spôsobený prevládajúcimi cirkulačnými podmienkami. Medzi azorskou tlakovou výšou a islandskou tlakovou nížou postupovali od západu jednotlivé frontálne systémy a fronty, po prechode ktorých prúdil do karpatskej oblasti striedavo teplejší a chladnejší morský vzduch. No aj chladnejší morský vzduch z polárnych oblastí bol relatívne teplý, pretože sa rýchlo transformoval nad teplým Atlantikom. V tom sa tohtoročný január líšil od vlaňajšieho, vtedy sa po vpáde veľmi studeného vzduchu na Troch kráľov udržiavala v alpskej a karpatskej oblasti tlaková výš, ktorá zablokovala teplejšie západné prúdenie a zároveň "zakonzervovala" studený vzduch, ktorý sa na snehovej pokrývke ďalej radiačne ochladzoval .

Priemernú teplotu prvých dvoch zimných mesiacov tohtoročnej zimy výrazne neovplyvnili ani príležitostné vpády chladnejšieho pevninského vzduchu, pretože boli len veľmi krátke a na túto ročnú dobu bolo teplo aj v severnej a východnej  Európe.

Vo februári sa cirkulačné podmienky zmenili, zonálne prúdenie zoslablo, pričom väčší vplyv na počasie v Európe mali tlakové výše nad východnou a severnou Európou. Nad Stredomorím sa zároveň udržiavala oblasť nízkeho tlaku vzduchu, čo bolo dôsledkom prílevu chladnejšieho pevninského vzduchu od severovýchodu (Obr. 2).

 

 

Obr. 2 Priemerné rozloženie prízemného tlaku vzduchu v mesiacoch december-január a vo februári. Zdroj: NOAA

 

December 2017 a január 2018 skončili s kladnými odchýlkami od dlhodobého priemeru, december v intervale od -0.7 °C do +3.2 °C (územná odchýlka +1.9 °C), január mal podľa operatívnych údajov SHMÚ odchýlku od +4 do +5 °C (Bratislava, letisko +4.8 °C, Hurbanovo +4.9 °C, Oravská Lesná +4.7 °C, Sliač +4.9 °C, Lomnický štít +2.5 °C, Poprad +4.5 °C, Košice +4.9 °C, Kamenica nad Cirochou +5.4 °C). Z klimatologického hľadiska môžeme teda január klasifikovať prevažne ako teplotne silne nadnormálny.

Február bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny až podnormálny s teplotnými odchýlkami od -2.8 °C (Lomnický štít) do +0.2 °C (Milhostov). Teplotne podnormálny bol na severe, vo vyšších horských polohách a miestami na západe  Slovenska, na ostatnom území bol teplotne normálny.

Zima 2017/18 skončila na území Slovenska prevažne teplotne nadnormálna s odchýlkami +1.5 až +2 °C, len vo vysokých horských polohách bola normálna s odchýlkou 0 až -0.5 °C. Na východnom Slovensku bola miestami až silne nadnormálna v intervale +2.0 až +3.0 °C od normálu 1961-1990. Zima v Oravskej Lesnej mala takú istú kladnú teplotnú odchýlku od dlhodobého priemeru ako v Hurbanove.

Absolútne minimum zimy 2017/18 bolo namerané na Lomnickom štíte, kde 25. februára klesla teplota na -27.2 °C. Absolútne maximum zimy bolo zaznamenané na stanici Bratislava, letisko, kde 29. januára vystúpila maximálna teplota na 15.4 °C.

Tab. 1 Priemerná mesačná teplota zimných mesiacov a zimy 2017/18 od dlhodobého priemeru 1961-1990. Zdroj: Bulletin SHMÚ

 

Zima 2017/18 skončila ako teplotne nadnormálna na väčšej časti severnej hemisféry či už od dlhodobého priemeru 1901-2000 alebo 1981-2010 (Obr. 3).

Obr. 3 Teplotné odchýlky zimy 2017/18 na severnej hemisfére od dlhodobého priemeru 1901-2000 a 1981-2010. Zdroj: NASA

 

Cirkulačné podmienky vo februári 2018

Vo februári sa cirkulačné podmienky zmenili, zonálne prúdenie zoslablo, pričom väčší vplyv na počasie v Európe mali tlakové výše nad východnou a severnou Európou, odkiaľ k nám začal prúdiť studený pevninský vzduch. Jeho prílev nebol spočiatku veľmi intenzívny a občas bol prerušovaný aj prílevom teplejšieho morského vzduchu z Atlantiku. Preto sa až do 24. februára priemerná mesačná teplota pohybovala okolo dlhodobého priemeru. V poslednom februárovom týždni sa však situácia zmenila. Z oblasti Arktídy sa vysunul do severnej Európy hrebeň vysokého tlaku vzduchu, pričom v oblasti severnej Škandinávie sa vytvorilo samostatné anticyklonálne jadro, ktoré malo vo svojom strede hodnotu vyše 1055 hPa. Po južnom okraji tohto mohutného tlakového útvaru zosilnel prílev veľmi studeného, pôvodom kontinentálneho arktického vzduchu z oblasti severného Uralu. Studený vzduch postupne zalial väčšiu časť Európy a prenikol aj do centrálneho Stredomoria, kde podmienil cyklogenézu a s ňou spojené snehové zrážky, ktoré sa vyskytli aj pri pobreží Stredozemného a Jadranského mora. Tlaková výš zároveň blokovala prílev teplejšieho vzduchu z Atlantiku. 

Obr. 4 Teplotné odchýlky od dlhodobého priemeru v Európe dňa 27. februára. Zdroj: karstenhaustein.com

Februárové ochladenie bolo výsledkom viacerých atmosférických procesov na severnej hemisfére. Predchádzalo mu náhle náhle stratosférické oteplenie (približne vo výške 25 až 30 km), ktoré sa tu objavilo koncom druhej februárovej dekády (teplota v týchto hladinách bola až o 30 °C vyššia ako dlhodobý priemer). To následne narušilo kompaktnosť zimnej polárnej cyklóny, resp. polárneho vortexu, ktorý sa v zime vytvára v oblasti severného pólu a priľahlej Arktídy. Vplyvom jeho deštrukcie a celkového zoslabenia jeho intenzity (Obr. 5) prišlo k meridionálnej transformácii, ktorá býva často sprevádzaná vpádom studeného vzduchu z vyšších zemepisných šírok. Výsledkom takéhoto vývoja sa severoatlantická a arktická oscilácia dostala do zápornej fázy (Obr. 5), zonálne prúdenie zoslablo, čím sa uvoľnila cesta studenému vzduchu, aby prenikol hlboko na juh. Objem studeného vzduch bol dostatočne masívny na to, aby prekonal aj vysoké pohoria (Karpaty, Alpy, Pyreneje), ktoré mu občas bránia pri postupe na juh.  

         

Obr. 5 Horný graf ukazuje intenzitu polárneho vortexu v jednotlivých atmosférických hladinách, modrá je silný, červená slabý polárny vortex. Dolný graf znázorňuje  odchýlku arktickej oscilácie od dlhodobému priemeru v prízemnej vrstve, resp. arktická oscilácia (AO) sa v závere februára dostala do zápornej fázy. Zdroj: NOAA

 

Výrazné ochladenie v závere februára

Napriek tomu však február neskončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne podpriemerný, jeho záporná odchýlka bola ešte v intervale klimatického normálu. Ochladenie totiž prišlo až v úplnom závere a trvalo krátko na to, aby výraznejším spôsobom znížilo priemernú teplotu tohto mesiaca. Podľa operatívnych údajov SHMÚ mal február priemernú mesačnú teplotu v Hurbanove -0.4 °C. Dlhodobý priemer februára 1901-2000 má na tejto stanici hodnotu 0.3 °C, normál 1961-1990 je o 0.7 °C vyšší.

Napriek tomu, že výrazné ochladenie trvalo vo februári len 4 dni, malo svoje špecifické zvláštnosti. Bolo zaujímavé najmä tým, že sa vyskytlo v úplnom závere zimného obdobia a počas teplotne nadpriemernej zimy. Medzi pozoruhodnosti ochladenia patril aj pomerne vysoký počet arktických dní na severe Slovenska, najmä v kotlinových polohách, kde sa vyskytlo niekoľko dní za sebou, keď maximálna teplota nevystúpila nad -10 °C. Napríklad na Orave sa priemerne za celú zimu vyskytnú 2 arktické dni, túto zimu tam mali až 4 takéto dni. Minimálne teploty však neklesali na rekordné hodnoty a ďaleko zaostali za absolútnymi minimami. Napríklad 1. marca klesla minimálna teplota v Červenom Kláštore na -25.6 °C, čo bola zároveň aj najnižšia teplota tejto zimy (mimo Lomnického štítu). V roku 1963 tam však namerali až -31.2 °C. 

V minulosti však boli na konci februára pozorované aj výraznejšie ochladenia, napríklad na konci februára 1986 a hlavne v roku 1963. V roku 1987 sa výraznejšie ochladenie dokonca vyskytlo až po 3. marci. Posledný studený február sa na Slovensku vyskytol v roku 2012, vtedy minimálna teplota po vpáde studeného kontinentálneho vzduchu poklesla 3. februára v Červenom Kláštore na -33.3 °C, pričom 4 arktické dni za sebou sa vtedy vyskytli aj v Stupave na Záhorí. Vpád studeného arktického vzduchu vo februári 2012 bol výraznejší na celom európskom kontinente, čo sa odrazilo aj na priemernej mesačnej teplote februára. Vo februári 2012 bola záporná odchýlka od dlhodobého priemeru oveľa výraznejšia, pretože obdobie so studeným počasím vtedy trvalo oveľa dlhšie (Obr.6).

 

 

Obr. 6 Teplotná odchýlka februára od dlhodobého priemeru v Európe vo februári 2012 a februári 2018. Zdroj: karstenhaustein.com

 

V priebehu zimy sa vyskytlo niekoľko zaujímavých snehových situácií, keď v krátkom čase napadlo veľa nového snehu, na čo sme v dlhodobej prognóze upozorňovali. Dňa 21. januára sa pri postupe plytkej tlakovej níže z Bavorska nad Maďarsko vyskytlo miestami v malokarpatskej oblasti výdatné sneženie a v krátkom čase miestami napadlo aj veľa nového snehu. Padali pritom aj veľmi veľké snehové vločky, pričom situácia v mnoho pripomínala koniec januára 2015.  Veľmi veľa snehu môže teda prechodne napadnúť aj počas veľmi miernych zím, pretože teplejší vzduch môže absorbovať viac vodnej pary. Veľmi veľa snehu mali v januári aj vo vysokých horských polohách Álp (Severe Weather Europe). Aj v tejto oblasti bolo sneženie spôsobené vlhkým a teplejším vzduchom. V Alpách bolo pozorované aj zimné tornádo na snehovej pokrývke, o čom informovali aj rakúski meteorológovia. Všetky tieto situácie súvisia so zvýšenou dynamikou atmosférických procesov počas teplých zím. Sneh padal aj vo februári pri vpádoch studeného vzduchu, no v nižších polohách sa napriek tomu hrubšia snehová pokrývka nevytvorila a niekde sneh aj takmer úplne absentoval.

 

 

Rekordne teplá jar 2018

 

Marec

Marec sa vyznačoval tromi rozdielnymi teplotnými periódami. Začiatkom marca ešte doznievalo veľmi studené obdobie z konca februára, ktoré bolo dôsledkom prílevu veľmi studeného, pôvodom kontinentálneho arktického vzduchu.  Oteplenie po 3. marci však spôsobilo, že prvá dekáda bola asi o 2 °C chladnejšia. Oteplenie sa zvýraznilo ešte na začiatku druhej dekády a spôsobilo, že prvá polovica marca sa dostala na úroveň klimatického normálu, ktorý je v Hurbanove okolo 4 °C. Priemernú marcovú teplotu zvýšili najmä teplé noci v dňoch 11. až 13.3., kedy k nám prúdil od juhozápadu veľmi teplý, pôvodom morský tropický vzduchu. Po 17. marci prišlo k vpádu veľmi studeného, pôvodom kontinentálneho arktického vzduchu. Ochladenie sa prejavilo najmä na severnom a východnom Slovensku, v Hurbanove však znížilo priemernú teplotu marca v období 17.3.-25.3. asi o 1 °C. Do 25. marca bola priemerná teplota v Hurbanove asi 2.8 °C, čo bolo -0.6 °C pod dlhodobým priemerom. Prílev studeného vzduchu postupne zoslabol a vzduch sa postupne transformoval. V poslednej marcovej pentáde začal prúdiť od juhozápadu teplejší vzduch, čo sa prejavilo najmä na vzostupe minimálnych teplôt. Marec v Hurbanove skončil s priemernou mesačnou teplotou 4 °C a v porovnaní s DP 1961-1990 skončil ako teplotne normálny so zápornou teplotnou odchýlkou -1.3 °C. Rovnako tomu bolo podľa operatívnych údajov SHMÚ aj na iných staniciach Slovenska (Bratislava, letisko -1.3 °C, Oravská Lesná -1.0 °C, Sliač -1.0 °C, Lomnický štít +0.7 °C, Poprad -1.7 °C, Košice, letisko -1.3 °C, Kamenica nad Cirochou -1.4 °C).

               

Obr. 7 Mesačná odchýlka priemernej teploty marca 2018 od dlhodobého priemeru 1961-1990 v Európe. Zdroj: dwd.de.

 

Apríl

Už začiatkom apríla začal prúdiť od juhozápadu do karpatskej oblasti veľmi teplý, pôvodom tropický vzduch. Prúdenie teplého vzduchu potom pokračovalo aj v priebehu celého mesiaca - medzi oblasťou vysokého tlaku vzduchu nad juhovýchodnou Európou a oblasťou nízkeho tlaku nad Atlantikom k nám prúdil veľmi teplý vzduch zo severnej Afriky, ktorý k nám okrem horúceho vzduchu prinášal aj jemný piesok zo saharskej púšte.

Apríl bol veľmi teplý takmer v celej Európe (Obr. 8) a na niektorých miestach bol až rekordne teplý. Na našom území bol tohtoročný apríl najteplejším aprílom od začiatku meteorologických pozorovaní, pričom prekonal doteraz najteplejší apríl z roku 2009. Priemerná teplota v apríli dosiahla v Hurbanove 16.2 °C, čo je odchýlka +5.5 °C od dlhodobého priemeru 1961-1990. Apríl bol tak ešte teplejší, ako je priemerná mesačná teplota mája (15.4 °C). No boli stanice na Slovensku, kde bol apríl ešte teplejší ako v Hurbanove. Napríklad v Oravskej Lesnej bola kladná odchýlka od dlhodobého priemeru až +6.2 °C.   
 

Obr. 8 Mesačná odchýlka priemernej teploty apríla 2018 od dlhodobého priemeru 1981-2010 v Európe a priemerná teplota apríla v Hurbanove v období 1871-2018, šipkou je vyznačený priemer tohtoročného apríla. Zdroj: karstenhaustein.com, SHMÚ.

 

 

Máj

Mimoriadne teplé počasie pokračovalo aj v máji. Už v prvej májovej dekáde boli priemerné denné teploty vyššie ako je priemer v júli. Mimoriadne teplé počasie v máji bolo dôsledkom prevládajúcich cirkulačných podmienok, najmä mohutnej anticyklóny nad Škandináviou, ktorá blokovala postup frontálnych systémov od západu a prílev chladnejšieho morského vzduchu z Atlantiku. Vnútrozemie európskeho kontinentu, ktoré bolo extrémne teplé už v apríli (obr.8), sa tak ďalej nerušene  ešte viac radiačne ohrievalo, čo sa prejavilo aj na severe Európy (relatívne najteplejšie bolo v máji v Škandinávii).

V dôsledku takého vývoja sa bezprostredne za sebou vyskytli dva rekordne teplé mesiace, pričom priemerná teplota apríla bola vyššia než májový priemer a priemerná teplota v máji bola vyššia než júnový a dokonca aj augustový priemer. Rekordne teplá bola celá jar (marec-máj) a sa tak stala najteplejšou jarou v histórii meteorologických pozorovaní na našom území minimálne od roku 1881, pričom v Hurbanove mala kladnú odchýlku asi +2.8 °C od dlhodobého priemeru (tab. 2).   

 

Obr. 9 Mesačná odchýlka priemernej teploty mája 2018 od dlhodobého priemeru 1981-2010 v Európe a priemerná teplota mája v Hurbanove v období 1871-2018, šipkou je vyznačený priemer tohtoročného mája. Zdroj: karstenhaustein.com, SHMÚ.

 

Máj 2018 skončil na Slovensku ako mimoriadne teplotne nadnormálny a prekonal doteraz najteplejší máj z roku 1958. S priemernou mesačnou 19.8 °C v Hurbanove prekonal najteplejší máj o 0.4 °C a bol tak o 4.1 °C ako je dlhodobý priemer. Boli však aj stanice na Slovensku, kde bol máj ešte teplejší, napríklad v Košiciach dosiahla mala priemerná teplota mája odchýlku až +4.5 °C od dlhodobého priemeru 1961-1990 (tab. 2).

 

 

Tab. 2 Priemerná mesačná teplota jarných mesiacov a jari 2018 od dlhodobého priemeru 1961-1990. Zdroj: Bulletin SHMÚ

 

Mimoriadne teplý charakter počasia spôsobil zvýšený výpar. V dôsledku absencie významnejších celoplošných zrážok sa deficit pôdnej vlahy v máji ustavične zvyšoval, čím sa sucho z apríla ešte viac zvýraznilo (Obr. 10). Zrážky v druhej polovici mája ho čiastočne zmiernili, no v závere mesiaca sa situácia začala opäť zhoršovať s výnimkou lokalít, kde sa vyskytli búrky.  

 

              

Obr. 10 Deficit pôdnej vlahy v mm na území Slovenska dňa 13.5.2018 a odchýlka priemernej teploty jari od dlhodobého priemeru 1901-2000 v Hurbanove. Zdroj: intersucho.cz, SHMÚ.

 

Leto 2018

 

Jún

Jún skončil na väčšine územie Slovenska ako teplotne silne nadnormálny s teplotnými odchýlkami od +2 do +3 °C od normálu 1961-1990. V Hurbanove mal jún odchýlku +2.6 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000. Teplé počasie bolo v júni spôsobené mohutnejším hrebeňom azorskej anticyklóny, ktorý sa vysúval cez Britské ostrovy do vnútra európskeho kontinentu, v dôsledku čoho jednotlivé frontálne systémy z Atlantiku postupovali severnejšou dráhou. Vo vyšších vrstvách ovzdušia sa zároveň na strednou Európou udržiavala výšková tlaková níž, s ktorou boli spojené aj výdatnejšie zrážky búrkového charakteru. Zrážky však boli priestorovo veľmi nerovnomerne rozložené, pričom na viacerých miestach pretrváva sucho, ktorá Slovensko postihuje už od jari. V poslednej júnovej dekáde sa vyskytli dva vpády studeného vzduchu z vysokých zemepisných šírok, ktoré priemernú teplotu júna čiastočne znížili. Ochladenie sa však prejavilo hlavne vo vyšších horských polohách na severe Slovenska. V rámci európskeho kontinentu bolo chladnejšie na Pyrenejskom polostrove, vo východnej Európe a severnej Škandinávii, vo zvyšnej časti Európy mali teploty prevažne kladnú odchýlku od dlhodobého priemeru (Obr. 11).

 

Obr. 11 Mesačná odchýlka priemernej teploty júna 2018 od dlhodobého priemeru 1981-2010 v Európe a priemerná teplota júna v Hurbanove v období 1871-2018. Zdroj: karstenhaustein.com, SHMÚ.

 

Prognóza na júl

 

Podľa aktuálnych prognostických modelov by aj v júli malo pretrvávať teplé letné počasie, pričom mesiac ako celok by mal skončiť teplotne nadnormálny s teplotnou odchýlkou okolo +2 °C od dlhodobého priemeru. Nebude však pravdepodobne patriť medzi rekordne teplé júle, pretože teplé počasie bude prerušované občasnými vpádmi chladnejšieho vzduchu od severozápadu. Do 10. júla by malo prevládať vcelku mierne teplé počasie. Výraznejšie by sa malo začať otepľovať po 10. júli, kedy sa očakáva aj prvá skutočná vlna horúčav tohto leta (Obr. 12). Rovnako leto (jún-august) sa očakáva ako teplotne nadnormálne. Aj v júli sú očakávané zrážky prevažne búrkového charakteru, v dôsledku čoho môže na miestach, kde sa búrky nevyskytnú, alebo budú zrážkovo málo výdatné, pretrvávať sucho.

Obr. 12 Prognostické modely (predpokladané teplotné odchýlky) vo vybraných júlových dekádach. Zdroj: wxmaps.org,  copernicus.eu

 

 

 

Poznámky:

 

Analýzy a dlhodobé prognózy sú interpretácie vykonávané na základe podkladov z verejne dostupných zdrojov na webe a na základe európskych a amerických numerických modelov. V texte sú tiež odkazy na informačný a diskusný  portál MetaKlim na Facebooku https://www.facebook.com/groups/1001767829856927/

 

Prognózy sú robené s prihliadnutím na oblasť juhozápadného Slovenska, zvyšné regióny sú spomínané len okrajovo. Vzhľadom na značnú orografickú členitosť územia Slovenska, môžu byť v jednotlivých regiónoch Slovenska určité rozdiely.

 

 

Materiál pripravil: Pavel Matejovič

 

Autor v rokoch 1995-2012 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave ako meteorológ a klimatológ špecialista. Venoval sa meteorologickým a klimatologickým analýzam, v rokoch 2001-2002 redigoval Národný klimatický program. Publikoval viacero populárno-vedných článkov a odborných štúdií z oblasti meteorológie a klimatológie, ktoré vyšli v tlači, na webe a odborných periodikách. Je autorom knižnej monografie Zima A.D. 1500-2010. História a podoby zím na Slovensku (Veda, 2011)

 

Vydanie z 4.6.2018

Vydanie z 4.5.2018

Vydanie z 22.3.2018

Vydanie z 13.3.2018

Vydanie z 3.3.2018

Vydanie z 20.2.2018

Vydanie z 13.2.2018

Vydanie z 2.2.2018

 

Príloha:

 

Čo sú dlhodobé prognózy a ako ich treba interpretovať:

Dlhodobé prognózy majú experimentálny charakter a tak ich treba interpretovať. Vo vyšších a miernych zemepisných šírkach spoľahlivosť dlhodobých prognóz komplikuje predovšetkým rozloženie kontinentov a oceánov, ktoré majú podstatný vplyv na cirkulačné procesy a môžu v krátkom časovom období spôsobiť náhly zvrat v celkovom rozložení tlakových útvarov (prehlbovanie tlakových níž, zmohutnenie tlakových výší a pod.). Na vývoj počasia v zimnom období má v strednej Európe (týka sa to najmä jej južnej časti) Stredomorie, kde sa v chladnom polroku (X-III) často tvoria plytké tlakové níže, ktoré svojím zrážkovým pásmom  často ovplyvňujú hlavne juhozápadné a južné regióny Slovenska. Vznik takýchto cyklonálnych situácií býva veľmi náhly a z hľadiska dlhodobej prognózy sa nedajú predpovedať.

Celkový charakter zimy môže ovplyvniť aj jeden či dva výrazné vpády veľmi studeného, pôvodom arktického vzduchu z vysokých zemepisných šírok, západnej Sibíri či severného Uralu. Jeden taký vpád môže zmeniť celkovú priemernú teplotu zimy – hoci väčšia časť zimy môže byť mierna vďaka jednej veľmi studenej perióde sa z miernej zimy môže stať normálna. Takáto situácia často nastáva aj na sklonku zimy, napríklad v druhej polovici februára.

Samostatnou kapitolou sú v zime dlhotrvajúce inverzie počas stabilných anticyklonálnych situácií. V takých prípadoch má zima rozdielny charakter aj na tak malom území ako je Slovensko – kým v horských dolinách a kotlinách môže zima skončiť so zápornou odchýlkou od normálu, v stredných a vyšších horských polohách môže mať odchýlka od normálu kladnú hodnotu.

Podobne ako inverzie môže celkový charakter zimy ovplyvniť aj snehová pokrývka. V lokalite, kde sa vyskytne, býva zima chladnejšia, než na miestach bez snehovej pokrývky. Rozdiely môžu byť pritom aj na tak malom území, akým je juhozápadné Slovensko (napríklad medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou). Všetky spomenuté javy sa rovnako nedajú do dlhodobej prognózy zahrnúť.

   

Mesačné a sezónne prognózy na rozdiel od meteorologických numerických modelov, ktoré slúžia na detailné predpovede počasia, si všímajú  predovšetkým meteorologické prvky vyjadrené ako odchýlky od klimatických hodnôt získaných na základe dlhodobých pozorovaní. Preto ich nemožno použiť na predpoveď počasia na konkrétne dni, ale slúžia len na všeobecný opis prevládajúceho charakteru počasia v danom mesiaci, resp. ročnom období. Pri dlhodobých prognózach sa zohľadňujú najmä dlhodobé veľkopriestorové cirkulačné indexy atmosféry a oceánov, teploty povrchových vôd morí a oceánov, celková rozloha zamrznutej morskej hladiny v oblasti Arktídy, výraznosť a rozsah bazénov studeného vzduchu, teplotné a cirkulačné pomery v predchádzajúcom období, analogické cirkulačné procesy v počas zím v minulosti a pod.

 

Odchýlky prízemného tlaku vzduchu priamo súvisia s premenlivosťou klímy nielen na lokálnej úrovni, ale až v mierke tisíce kilometrov. Najtesnejšie väzby medzi prízemným tlakom vzduchu a sezónnym počasím sa nachádzajú v trópoch, na čo prihliada najmä v súvislosti s predpoveďami nástupu fáz El Niňa. Podobné, aj keď slabšie väzby sú identifikovateľné aj v iných častiach sveta. Štatistické metódy boli najskôr použité na využitie diaľkových väzieb (teleconnection), v súčasnosti sa pri dlhodobých prognózach využívajú interakcie oceán-atmosféra-morský ľad. 

 

Pri sezónnych prognózach sa používajú tzv. pravdepodobnostné mapy - na základe jednotlivých výstupov modelov môže napríklad 19 z 27 prognóz predpovedať nadnormálnu sezónu a osem podnormálnu. Na základe toho sa potom určí 70 % pravdepodobnosť nadnormálnej a 30 % pravdepodobnosť podnormálnej teploty. Dlhodobé, resp. pravdepodobnostné predpovede, nemožno na rozdiel od krátkodobých a strednodobých prognóz zostavovať na  tzv. deterministickom základe. Podľa L. Metelku „u předpovědí na delší období (měsíčních nebo sezónních klimatologických předpovědí) vstupuje do hry navíc ještě jeden faktor, a to vliv tzv. chaotických složek. Zatímco u předpovědí na kratší období je tento vliv ve srovnání s deterministickými procesy zpravidla poměrně slabý, se zvyšujícím se horizontem předpovědi roste a u předpovědí na delší období (měsíce, sezóny) se může stát vlivem dominantním. Z tohoto důvodu nelze v dnešní době sestavovat dlouhodobé předpovědi na deterministickém základě.“

 

Zimy klasifikované na základe teplotných súm (súčet priemerných denných teplôt so zápornou hodnotou, platí pre nížiny juhozápadného Slovenska):

        0 až  -100 TS      mierna zima

    -100 až -300 TS      normálna zima

menej ako -300 TS      tuhá zima

 

Zimy klasifikované na základe teplotných odchýlok (°C) od normálu pre celé územie Slovenska:

viac ako  +3,0    mimoriadne nadnormálna zima

+2,0 až +3,0      silne nadnormálna zima

+1,5 až +2,0      nadnormálna zima

-1,0 až +1,5       normálna zima

-1,0 až  -3,0       podnormálna zima

-3,0 až  -5,0       silne podnormálna zima

menej ako -5,0   mimoriadne podnormálna zima